Terminologický slovník

zvislý posun smerom zhora nadol

Bod 13.12 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

izolované obytné zariadenie, ktoré môže spĺňať veľmi rozsiahlu škálu funkcií

IVANIČKA, K.: Základy teórie a metodológie socioekonomickej geografie. Bratislava, SPN 1983. 448 s. MACHOVÁ, Z. a TREMBOŠ, P.: Terminologický slovník. Vybrané termíny používané v geografii, ekológii a environmentalistike, vysokoškolské skriptá, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Bratislava , 1995. S. 62. ISBN 80-2233-0792-0.

obrazový záznam objektov a javov na zemskom povrchu a na iných kozmických telesách vyhotovený v rôznych pásmach elektromagnetického žiarenia senzormi umiestnenými na satelitoch

podľa Bodu 1.3.13 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040; Bod 13.3 STN 73 0401-3 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

konceptuálna schéma pravidiel a operátorov na prenos dát a metadát

Bod 3.5.54 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

<vo webových službách> dostupná funkcionalita, ktorú je poskytovateľ služby schopný poskytnúť spotrebiteľovi služby

Bod 3.6.16 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

špeciálna úprava metódy merania horizontálnych uhlov vo všetkých kombináciách

Historický pojem; súčasť staršej, dnes už nepoužívanej technológie.

Bod 6.28 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

najnižšie miesto na chrbátnici medzi dvoma kopami, z ktorého protismerne vychádzajú dve alebo viac údolných čiar

podľa Termínu č. 618 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977 a S. 545. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

<v topológii> najmenšia časť geometrie objektu, zvyčajne sa vyskytujúca ako súčasť zloženého objektu

Bod 3.4.64 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

<v geometrii> fyzická realizácia hrany objektu; ide o najkratšiu spojnicu medzi priľahlými bodmi krivky meranú po krivke

Geometrická reprezentácia segmentu krivky môže byť úsečka, oblúk alebo iná krivka.

podľa Bodu 3.4.65 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

čiara rozhraničujúca susedné mapové listy

Termín č. 61 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

skupina poľnohospodárskych závodov, pripadne iných užívateľov nehnuteľností riadená jedným ústredným orgánom štátnej správy (ministerstvom a pod.) alebo osobitne vyčlenená z dôvodov plánovania poľnohospodárskej výroby

Každý sektor mal v evidencii nehnuteľností priradený sektorový znak.

Podľa termínu č. 11 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978. 53 s.

číselný kód vyjadrujúci príslušnosť k sektoru

Sektorový znak bol evidovaný v evidencii nehnuteľností.

Podľa termínu č. 10 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978. 53 s.

názov topografického objektu na mesačnom povrchu

More pokoja – Mare Tranquilitatis (mesačné more – tmavá rovinatá oblasť mesačného povrchu).

Bod 3.3.112 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Termínu 220 z Glossary of Terms for the Standardization of Geographical Names, Department of Economic and Social Affairs Statistics Division, United Nations New York, 2002, ST/ESA/STAT/SER.M/85, ISBN 92-1-061192-6, v znení dodatku z roka 2007 a 2019.

morom zaplavený, plochý a pozvoľna klesajúci okraj kontinentu (pevninový šelf) alebo ostrova (ostrovný šelf) od brehovej čiary, pri odlive až do hĺbky cca 200 m, k okraju pevninového svahu

Termín č. 303, s. 101. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991. 313 s.

stupeň dodržania sémantických obmedzení

Objekt „smer toku“ musí mať polohu v smere od prameňa po ústie tak v realite, ako aj v geografickej databáze.

Bod 3.4.66 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

základná nenahraditeľná časť snímača transformujúca fyzikálnu veličinu citlivého prvku na veličinu elektrickú (elektrický signál)

smerník, ktorého referenčný smer je rovnobežný s osou x, s kladnou vetvou smerujúcou na sever

podľa Bodu 6.9.2 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

uhol medzi rovinou základného meridiánu a rovinou meridiánu prechádzajúcou daným bodom, meraný v rovine rovníka guľovej plochy

Bod 6.21 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

uhol, ktorý zviera sprievodič bodu s rovinou rovníka guľovej plochy

Bod 6.21 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

súradnice bodu definované na referenčnej guľovej ploche

Sférickými súradnicami sú sférická šírka, sférická dĺžka a sprievodič.

Bod 6.21 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

rotačné teleso ohraničené ekvipotenciálnou plochou, symetrické s rovinou rovníka, ktorého tvar vyplýva z teórie hydrostatickej rovnováhy rotujúcich telies

Sféroid je blízky rotačnému elipsoidu s rovnakými geometrickými parametrami; niekedy sa obidve telesá stotožňujú.

Bod 7.14 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

v minulosti používaná dĺžková jednotka

1. 1 siaha = 6 stôp = 72 palcov = 1,896 484 m
2. Siahová miera na Slovensku bola nahradená metrickou mierou zákonom č. 386/1922 Zb. z. a n. „jimž se zavádí metrická míra pro právní jednání, listiny, knihovní zápisy a operáty katastru daně pozemkové na Slovensku a Podkarpatské Rusi“ a vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 351/1922 Zb. z. a n. „o přístupu Československé republiky k mezinárodní úmluvě, sjednané dne 20. května 1875 v Paříži, o soustavě metrické“.

podľa Termínu č. 448 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

teritoriálne ucelený a kompaktný areál koncentrácie obyvateľstva so všetkými nevyhnutnými podmienkami a zariadeniami pre život ľudí

Laz, kopanica, štál, rekreačné zariadenie, časť obce, chatová osada, samota a i.

podľa MIČIAN, Ľ. a ZATKALÍK, F.: Náuka o krajine a starostlivosť o životné prostredie. Univerzita Komenského, Bratislava, 1984. 139 s. MACHOVÁ, Z. a TREMBOŠ, P.: Terminologický slovník. Vybrané termíny používané v geografii, ekológii a environmentalistike, vysokoškolské skriptá, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Bratislava , 1995. S. 62. ISBN 80-2233-0792-0.

množina, sústava konštrukčných a výrazových prostriedkov mapy rovnakého druhu

Súradnicová sieť mapy, orientačná sieť mapy, kilometrová sieť mapy, riečna sieť mapy, cestná sieť mapy, sieť sídel mapy.

Bod 3.3.113 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

meračská sieť tvorená súborom meračských priamok

Sieť meračských priamok je súčasťou starších, dnes nepoužívaných technológií.

Bod 6.16 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

1. zariadenie vybudované alebo umiestnené na geodetickom bode slúžiace na meranie alebo cielenie
2. činnosť spojená s budovaním alebo umiestňovaním týchto zariadení

Meračská stavba, výtyčka, cieľová značka, odrazový hranol, svetelný, zvukový alebo iný elektromagnetický zdroj.

podľa Bodu 5.9 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009; Termínu č. 148 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

časť riečnej nivy, periodicky zaplavovaná vodným tokom, pokrytá jemnozrnnými sedimentmi

S. 552. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

dĺžka priamej spojnice medzi dvoma bodmi v priestore

podľa Termínu č. 425 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977; Termínu č. 230 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

štandardizovaný alfanumerický výmenný formát dátového súboru obsahujúci výsledky spracovania údajov zo siete staníc GNSS a iných metód kozmickej geodézie, umožňujúci kombinovať a rekonštruovať výsledky spracovania údajov nezávisle od typu použitého softvéru alebo metódy merania

Termín je skratkou odvodenou zo Solution Independent Exchange Format.

vzdialenosť pôdorysu budovy od priemetu prečnievajúcej strechy

podľa Termínu č. 699 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

gravimetrická základnica, na ktorej sa využíva zmena tiažového zrýchlenia so zemepisnou šírkou

Bod 8.12 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

nevhodné, použi termín polohopisné meranie

podľa Termínu č. 469 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

nevhodné, použi termín bod polohopisu

podľa Termínu č. 464 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

púšť charakterizovaná bizarnými skalnými útvarmi a povrchom pokrytým balvanmi a kameňmi

Termín č. 542, s. 170. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991. 313 s.

meračská značka osadená do skaly alebo upevnená na skale

značka bodu na skale v podobe
a) vytesaného krížika (na účely polohových meraní),
b) vyhladenej plôšky alebo opracovaného guľového vrchlíka (na účely výškových meraní)

výrazné geomorfologické tvary pripomínajúce zrúcaniny mesta, vznikajúce najmä v priepustných horninách narušených zvislými puklinami (najmä pieskovcami)

Na Slovensku je typické skalné mesto v Súľovských skalách.

S. 556. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

prístroj na 2D alebo 3D skenovanie

1. <v kartografii> postup na vytvorenie digitálneho rastrového obrazu 2D predlohy
2. <v geodézii> postup na určenie 3D súradníc meraných bodov laserovým alebo fotogrametrickým skenovaním; merané body sú na povrchu predmetov rozmiestnené nepravidelne (vytvárajú tzv. mračno bodov) v závislosti na nastavenej hustote skenovania, tvaru a vzdialenosti predmetu od skenera

údaj charakterizujúci výškové pomery trasy v pozdĺžnom smere

Vyjadruje sa v percentách (cestné komunikácie, kanalizácie, vodné toky a pod.) alebo v promile (železnice).

výškový uhol alebo zenitová vzdialenosť zámery

Termín č. 406 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

diagram udávajúci veľkosť sklonu terénu podľa rozstupu vrstevníc na mape

Bod 3.2.102 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

spádový trojuholník vo všeobecnej polohe zvislej roviny

Termín č. 864 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

skok v meraní fázy nosnej vlny o celočíselnú hodnotu počtu cyklov; zlomková časť merania fázy týmto skokom nie je ovplyvnená

Bod 6.49 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

atlas schválený na školskú výučbu

Bod 3.2.105 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

geografický názov, ktorý vznikol redukciou úplného geografického názvu o niektoré slovo alebo o niektoré slová alebo o niektorú zložku názvu (vo vybraných cudzích jazykoch) alebo náhradou niektorého slova za skratku tohto slova najčastejšie zo začiatočného písmena (začiatočnej skupiny písmen) slova

Skrátené geografické názvy a úplné geografické názvy sú vzájomne komplementárne.

Dvojice úplného geografického názvu a skráteného geografického názvu: Slovenská republika a Slovensko, Banská Bystrica a Bystrica, Vysoké Tatry a Tatry, Nové Mesto nad Váhom
a Nové Mesto, Nové Mesto nad Váhom a Nové Mesto n. Váhom, Horná Lehota a H. Lehota, Gerlachovský štít a Gerlach, Stredné Plachtince a Str. Plachtince, Zväz sovietskych socialistických republík a Sovietsky zväz, Atlantický oceán a Atlantik, Baltské more a Balt, Balkánsky poloostrov a Balkán, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Spojené kráľovstvo, Veľká líbyjská arabská ľudová socialistická džamahírija a Líbya.

pomer dĺžky, plochy alebo rozdiel veľkosti azimutu (uhla) na zobrazovacej a referenčnej ploche

Skreslenia sú dĺžkové, uhlové a plošné.

Bod 3.1.74 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

úradný dokument obsahujúci zhodnotenie kvality nejakej skúšanej vzorky, ktorou je najčastejšie výrobný produkt, v geodézii zvyčajne meracie zariadenie, prístroj alebo meradlo

1. Rozlišujeme dva druhy skúšobných listov: overovací list, ktorého hlavnou časťou je konštatovanie, či daný výrobok vyhovuje požiadavkám kladeným na daný typ výrobku a kalibračný list (certifikát), ktorý obsahuje kvalitatívne parametre meradla s neistotami.
2. Overovací list sa vyhotovuje povinne pre určené meradlá, v geodézii sú nimi len pásma, a kalibračný list (certifikát) je povinný pre povinne kalibrované meradlá.

podľa Bodu 1.28 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

rozdiel medzi skutočnou hodnotou meranej veličiny a hodnotou zistenou meraním (výsledkom merania)

Podľa charakteru rozoznávame hrubú chybu (omyl), náhodnú chybu a systematickú chybu.

hodnota, ku ktorej sa nevychýlený odhad strednej hodnoty meranej veličiny približuje s rastúcim počtom meraní a jej hodnotu nie je možné určiť meraním

1. V ojedinelých prípadoch je skutočná hodnota meranej veličiny známa, pretože vyplýva z určitej geometrickej alebo fyzikálnej podmienky (napr. súčet vnútorných uhlov v rovinnom trojuholníku).
2. Za skutočnú hodnotu meranej veličiny môžeme považovať aj hodnotu, ktorá bola meraná s rádovo vyššou presnosťou než merané hodnoty, ktoré spracovávame.

dĺžky vnútorných rámových čiar analógových máp určené meraním

Bod 3.6.28 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

odmerané dĺžky vnútorných rámových čiar

Termín č. 769 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

špecifický typ kružnicového grafu zobrazujúci čísla a relatívne polohy alebo aj dráhy družíc GNSS na základe skutočného príjmu signálov z družíc GNSS anténou prijímača GNSS na konkrétnom stanovisku alebo čísla a teoretické polohy alebo aj dráhy družíc GNSS na základe zadania teoretickej priestorovej polohy stanoviska

Na zobrazenie skyplotu sa používa špecifický 360° kružnicový graf na ktorom sústredné kružnice reprezentujú výšky nad horizontom v rozsahu od 0° do 90° a spojnice stredu kružníc s krajnou kružnicou azimuty v rozsahu od 0° do 360° s orientáciou na sever.

miesto, na ktorom sa permanentne merajú (registrujú) slapy zemskej kôry

Bod 1.29 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

periodické pohyby zemskej kôry vyvolané gravitačným účinkom a pohybom Mesiaca a Slnka

Bod 1.29.1 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

riečne rameno, ktoré je z jedného konca (buď z horného alebo z dolného) izolované a preto v ňom voda takmer neprúdi, má premenlivý prietok v závislosti od prietoku v materskej rieke

špecializovaná geodetická sieť bodov rovnomerne rozložených po území Slovenskej republiky stabilizovaných na skalách, v prípade iného podložia hĺbkovými alebo tyčovými stabilizáciami, s meračskými značkami umožňujúcimi nútenú centráciu antén GNSS, slúžiaca ako jeden zo zdrojov na realizáciu súradnicového systému ETRS89 na území Slovenskej republiky a na výskum geokinematiky

1. Pôvodná skratka SGRN bola SLOVGERENET.
2. Na bodoch SGRN boli pravidelne, spravidla v dvojročných intervaloch, v rokoch 1993 až 2009 vykonávané kampaňové observácie prostredníctvom GNSS, ktoré pre účel výskumu geokinematiky boli nahradené permanentnými observáciami na vybraných bodoch Štátnej priestorovej siete triedy A.
3. Body SGRN dnes predstavujú súčasť triedy B bodov Štátnej priestorovej siete.

podľa Bodu 3.2.1 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

služba na určovanie priestorovej polohy objektov a javov pomocou globálnych navigačných satelitných systémov na území Slovenska v záväzných geodetických referenčných systémoch ETRS89 a S-JTSK, ktorá umožňuje používateľom pracovať v reálnom čase alebo postprocesingom

Slovenská priestorová observačná služba so svojou infraštruktúrou permanentných referenčných staníc GNSS reprezentuje aktívne geodetické základy Slovenska.

národná realizácia súradicového systému ETRS89 na území Slovenskej republiky, predstavujúca súbor geocentrických súradníc a charakteristík presnosti vybraných bodov Štátnej priestorovej siete spracovaných k určitému dátumu nadviazaním na referenčné stanice permanentnej siete EUREF

národná realizácia výškového systému EVRS na území Slovenskej republiky, predstavujúca súbor geopotenciálnych kót, normálnych výšok podľa Molodenského a charakteristík presnosti vybraných bodov Štátnej nivelačnej siete a Štátnej priestorovej siete určených vyrovnaním vzhľadom na jeden alebo viacero základných nivelačných bodov určených v rámci medzinárodného vyrovnania vyšších rádov nivelačných sieti európskych krajín

<vo webových službách> samostatná časť funkcionality, ktorú poskytuje objekt prostredníctvom rozhrania

Bod 3.6.17 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

<vo webových službách> webová služba na transformáciu priestorových dát medzi zadaným vstupným a požadovaným výstupným súradnicovým systémom

Bod 3.6.18 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

právny vzťah (vecné právo), ktorý vlastníka veci zaväzoval, aby v prospech inej osoby vzhľadom na svoju vec niečo trpel alebo rešpektoval

1. Od roka 1964 už nevznikajú nové služobnosti.
2. Pojem služobnosť súvisel s pozemkovou knihou do roka 1964.
3. Historický pojem; súčasť staršej, dnes už neplatnej právnej úpravy.

podľa Termínu č. 138 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978.

<v rezorte geodézie kartografie a katastra> interný normatívny akt, ktorý v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie upravuje podrobnosti vykonávania štátnej služby v služobnom úrade Úradu geodézie, kartografie a katastra SR

Všeobecne záväzným predpisom na základe ktorého sa vydáva služobný predpis vedúceho úradu je napr. zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Čl. 12 Smernice Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky o príprave, zverejňovaní a evidencii interných normatívnych aktov, bez čísla, s účinnosťou od 1. decembra 2011.

pozri termín zvislý smer

podľa Termínu č. 245 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

<v rezorte geodézie kartografie a katastra> interný normatívny akt, ktorým sa upravuje jednotný postup a činnosť organizačných útvarov Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (ďalej len „úrad“) a/alebo organizácií v riadiacej pôsobnosti úradu, koordinácia a organizácia činností pri plnení úloh úradu a/alebo rezortu

1. Smernica je záväzná pre skupinu subjektov špecifikovaných v smernici.
2. Smernica môže mať charakter metodický, organizačný alebo riadiaci a jej účelom je vymedziť metódy, prostriedky, spôsoby, formy a postupy vykonávania určitých činností alebo procesov.

podľa Bodu 3.1.50 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; Čl. 7 Smernice Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky o príprave, zverejňovaní a evidencii interných normatívnych aktov, bez čísla, s účinnosťou od 1. decembra 2011.

orientovaný uhol meraný vo vodorovnej rovine v smere chodu hodinových ručičiek od referenčného smeru k danému smeru

Osobitným prípadom smerníka je južník alebo severník.

podľa Bodu 6.9 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

jedna z charakteristík variability náhodnej premennej, ktorá sa vypočíta ako druhá odmocnina z disperzie (rozptylu) náhodnej premennej

Smerodajná odchýlka sa označuje symbolom σ. V geodézii sa na označenie smerodajnej odchýlky v minulosti používal symbol m.

pretínanie s využitím smerov (uhlov) meraných z daných bodov na určovaný bod alebo smerov (uhlov) meraných z určovaného bodu na dané body

Bod 7.16.1 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

les s prevládajúcou drevinou smrekom obyčajným (Picea abies)

podľa S. 602. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

meracie zariadenie alebo jeho časť (vrátane senzora), ktoré mení meranú fyzikálnu veličinu na signál graficky alebo číselne vyjadrený

Z hľadiska konštrukcie snímač tvoria styková časť, citlivý prvok, senzor, vstupno-výstupná časť a kryt.

analógový alebo digitálny fotografický záznam

plocha, v ktorej sa zobrazuje predmetový priestor

spojnica projekčných centier stereoskopickej dvojice alebo konvergentnej dvojice

podľa Termínu č. 703 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

proces vyhotovenia fotografického záznamu na svetlocitlivú emulziu alebo elektrooptický senzor

súbor snímkových pásov medzi ktorými sú priečne prekryty umožňujúce plne pokryť snímkované územie

súbor snímok nasledujúcich za sebou s nenulovým pozdĺžnym prekrytom; snímky majú približne rovnakú orientáciu

1. Snímkový pás je vyhotovený počas horizontálneho letu.
2. Na pomenovanie pojmu snímkový pás sa v minulosti používal dnes už historický termín snímkový rad.

podľa STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009, heslo 1.3.8.

pravotočivý pravouhlý súradnicový systém realizovaný rámovými značkami; vzťahuje sa k analógovej snímke

strešný termín pre štátne socialistické pozemkové vlastníctvo, družstevné socialistické pozemkové vlastníctvo a vlastníctvo k pozemkom socialistických spoločenských organizácií

Pojem socialistické spoločenské vlastníctvo k pozemkom súvisel s evidenciou nehnuteľností a zrušený bol 1.5.1990.

Juraj KOLESÁR a kol.: Československé pozemkové právo, Obzor, Bratislava, 1980

najčastejšie kužeľovitá vyvýšenina s jedným alebo s niekoľkými sopečnými krátermi na zemskom povrchu alebo na morskom dne, kde dochádza (činná sopka) alebo kde v minulosti došlo (vyhasnutá sopka) k erupcii

Termín č. 281, s. 93. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991. 313 s

čiara na mape kolmá na vrstevnice, ktorá vyjadruje smer najväčšieho sklonu georeliéfu

Bod 3.3.114 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

vhodnejší termín sklonová mierka mapy

podľa Termínu č. 842 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

šrafa v podobe súboru krátkych úsečiek vyjadrujúcich smer sklonu reliéfu a zmenou ich hrúbky veľkosť sklonu reliéfu

Bod 3.3.115 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

krátka čiara na mape v smere spádu georeliéfu, kolmá na vrstevnicu v mieste jej maximálnej krivosti

Spádovka vyjadruje vypuklé alebo vhĺbené formy georeliéfu.

Bod 3.3.116 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

pravouhlý trojuholník vo zvislej rovine preloženej terénnou plochou v smere spádnice, v ktorom je vrstevnicový interval zvislou odvesnou a vzdialenosť vrstevníc vodorovnou odvesnou

Termín č. 865 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

výsledok porovnania údajov o pozemku alebo o skupine pozemkov v súbore popisných informácií katastra a v súbore geodetických informácií katastra s údajmi o tom istom pozemku alebo o skupine pozemkov v predchádzajúcom právnom stave

Bod 3.2.52 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

jedna zo špeciálnych komisií medzinárodnej neziskovej organizácie RTCM, ktorej úlohou je definovať štandardy na prenos korekcií z referenčných staníc GNSS v reálnom čase k používateľom

podrobný opis súboru dát alebo série súborov dát spolu s dodatočnými informáciami, ktoré umožnia ich vytvorenie, poskytovanie a používanie inou stranou

Bod 3.5.58 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

snímka v nepravých farbách, ktorá vzniká syntézou spektrálnych pásiem, z ktorých jedno je blízkoinfračervené (NIR)

Historický pojem; súčasť staršej, dnes už nepoužívanej technológie.

podľa Bodu 1.3.6 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040; Bodu 13.3.4 STN 73 0401-3 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

geografický názov, ktorý rešpektuje platné Pravidlá slovenského pravopisu a ktorý je jazykovo správny

Spisovné geografické názvy a nespisovné geografické názvy sú vzájomne komplementárne.

Močidlá, Počúvadlianske jazero, Jaseňov, Drienok, Hôrka, Pankov, Syslia diera, Medvedie, Vršatské bradlá popri nespisovných geografických názvoch Močillá, Počúvalské jazero, Jasenov, Drieňok, Hurka, Paňkov, Sysľova diera, Medvedzie, Vršatecké bradlá.

pomer f = (a - b) / a, kde „a, b" sú hlavná a vedľajšia polos zemského elipsoidu

Bod 7.1.11 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

následnosť objektov, v rámci ktorej sa dva alebo viaceré predtým existujúce výskyty typu objektu nahradia jedným výskytom toho istého typu objektu

Dva výskyty typu objektu „pasienok“ sa nahradia jedným výskytom, keď sa odstráni plot medzi nimi.

Bod 3.4.67 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

jedna z podzemných meračských značiek osadená pod hornú podzemnú značku

podľa Termínu č. 201 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977; Termínu č. 154 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

pokrytie, ktorého funkcia môže nadobúdať rozličné hodnoty pri rôznych priamych polohách v rámci jedného geometrického objektu v jeho časopriestorovej doméne

Časopriestorová doména spojitého pokrytia je bežne ohraničená podmienkami jej priestorového rozsahu, a je rozčlenená na nekonečné množstvo priamych polôh.

Bod 3.4.68 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

<pre GIS> prvky metakvality vyjadrujúce pravdepodobnosť, že vzorka geografickej množiny dát použitá na posúdenie kvality je reprezentatívna pre celú geografickú množinu dát

Bod 3.5.55 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

nevhodné, použi termín poliaca hranica

Podľa termínu č. 62a Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978. 53 s.

nevhodné, použi termín poliaca parcela

Podľa termínu č. 79a Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978. 53 s.

charakteristika podrobnej kategorizácie charakteru pozemku

Jednociferné kódové označenie spoločnej nehnuteľnosti je súčasťou súboru popisných informácií.

Kód 1: Pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou, kód 2: Pozemok je spoločnou nehnuteľnosťou.

Bod 3.2.53 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Prílohy č. 6 Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

časti domu nevyhnutné na využívanie a bezpečnosť bytového domu a určené na spoločné užívanie

Do spoločných častí bytového domu sú zahrnuté najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.

podľa Bodu 3.1.51 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

množina typologických primitív vyššej typologickej dimenzie priradená ku konkrétnemu typologickému objektu tak, že tento typologický objekt je v každom jeho ohraničení

podľa Bod 14.11.4 STN 73 0401-3 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

súbor technologických stavieb a účelových úprav terénu slúžiacich vlastníkom pozemkov v obvode pozemkových úprav

Cestné komunikácie (poľné cesty a lesné cesty) slúžiace na sprístupnenie pozemkov a súvisiace stavby (mosty, priepusty, železničné priecestia a pod.), protierózne opatrenia slúžiace na ochranu pôdy pred veternou eróziou a vodnou eróziou a súvisiace stavby (zatrávnenia, zalesnenia, vetrolamy, vsakovacie pásy, terasy, prehrádzky a prieľahy), opatrenia na ochranu životného prostredia, ktoré spočívajú hlavne vo vytvorení ekologickej stability a podmienok biodiverzity krajiny (biokoridory, biocentrá, interakčné prvky, sprievodná zeleň), vodohospodárske opatrenia, ktoré zabezpečujú krajinu pred prívalovými vodami a podmáčaním a zabezpečujú zdroj vody na krytie vlahového deficitu (nádrže, poldre, odvodnenia a závlahy) a ďalšie spoločné zariadenia a opatrenia.

Bod 3.3.24 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa § 12 ods. 4 zák. SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.

zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu

Do spoločných zariadení bytového domu sú zahrnuté najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.

Bod 3.1.52 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

fundamentálny pojmový znak podielového spoluvlastníctva vyjadrujúci mieru, ktorou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k tej istej veci

1. Spoluvlastnícky podiel nevymedzuje konkrétnu časť veci, ku ktorej je spoluvlastník oprávnený vykonávať svoje vlastnícke právo, ale vyjadruje právne postavenie spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom.
2. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu je v katastri nehnuteľností vyjadrená zlomkom.
3. V prípade absencie spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov v starších obdobiach katastra nehnuteľností sa predpokladalo, že ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké.

forma vlastníctva k tej istej veci viacerými osobami súčasne bez toho, aby táto vec bola reálne rozdelená

Spoluvlastníctvo môže byť podielové alebo bezpodielové.

Bod 3.2.54 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej patrí vlastnícke právo k určitému predmetu vlastníctva v určitom spoluvlastníckom podiele

Rozlišujeme spoluvlastníka podielového alebo bezpodielového.

hranica, ktorej priebeh jeden z vlastníkov alebo iných oprávnených osôb neuznáva

Môže ísť o vlastnícku hranicu susedných pozemkov alebo hranicu susedných územno-správnych celkov.

podľa Termínu č. 154 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

kategória pozemku stanovená predpismi vyjadrujúca v porovnaní s druhom pozemku podrobnejšie účel využívania pozemku

1. Kategórie spôsobov využívania pozemku sú stanovené prílohou č. 2 k vyhláške č. 461/2009 Z. z.
2. Kategória spôsobu využívania pozemku je označená jednociferným alebo dvojciferným kódom nezávislým od druhu pozemku.

Kód 3: Pozemok, na ktorom sa pestuje vinič alebo pozemok vhodný na pestovanie viniča, na ktorom bol vinič dočasne odstránený, kód 22: Pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba – cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti.

podľa Bod 3.2.55 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; Prílohy č. 2 Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

zmluva alebo verejná listina alebo iná listina obsahujúca zákonom predpísané údaje

Bod 3.4.37 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

súhrn teoretických vedomostí, praktických skúseností a znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov a ostatných predpisov upravujúcich oblasť katastra nehnuteľností a súvisiacich s katastrom nehnuteľností

Spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad sa získava komisionálnym preskúšaním.

podľa Bodu 3.4.38 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

aspoň jedna z nasledovných činností:
a) technická alebo obsahová úprava informácie,
b) automatizované spracovanie zahŕňajúce operácie vykonávané v úplnosti alebo čiastočne pomocou automatizačných prostriedkov, najmä uchovávanie informácií a dát, vykonávanie logických alebo aritmetických operácií s informáciami a dátami, ich úpravy a výmaz,
c) začlenenie informácie bez fyzickej alebo obsahovej zmeny do súboru informácií alebo iného oznámenia, ktoré možno určiť na iné účely, než je poskytnutie informačnej služby

§ 7 Zákona č. 256/1992 Zb. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.

organizovaný kartograficko-polygrafický proces vedúci k vyhotoveniu mapy

Bod 3.3.118 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

forma starostlivosti štátnej socialistickej organizácie o majetok (nehnuteľnosť) v štátnom socialistickom vlastníctve, ktorý štátna socialistická organizácia užívala na svoju činnosť

Pojem správa národného majetku súvisel s evidenciou nehnuteľností.

Termín č. 126 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978. 53 s.

protokol (textový reťazec) slúžiaci na komunikáciu medzi prijímačmi GNSS, prípadne softvérmi na správu a komunikáciu s prijímačmi GNSS

Termín je skratkou odvodenou z National Marine Electronics Association.

medzinárodne uznaný štandard definovaný špeciálnou komisiou 104 RTCM slúžiaci na prenos korekcií z referenčných staníc GNSS alebo sietí referenčných staníc GNSS v reálnom čase k používateľom

Každá správa RTCM sa skladá z presne definovaných viet označených číslami.

spojnica lomových bodov, ktorá oddeľuje dve správne jednotky

Hranica správnej jednotky je zároveň hranicou katastrálneho územia.

Obecná hranica, okresná hranica, krajská hranica, štátna hranica.

Bod 3.1.53 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Bodu 3.3.119 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; Termínu č. 156 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977; https://www.slovnikcuzk.eu/.

jeden zo správnych celkov, na ktoré sa územie Slovenskej republiky delí

Kraj, okres, obec.

podľa Termínu č. 221 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

1. osobitná časť slovenského verejného práva zahŕňajúce verejnoprávne normy upravujúce organizáciu a činnosť verejnej správy, vrátane administratívnoprávnych vzťahov, ktoré vznikajú medzi správnymi orgánmi a fyzickými osobami, právnickými osobami a medzi správnymi orgánmi navzájom
2. označenie jedného zo študijných odborov v podskupine študijných odborov „právo“ skupiny študijných odborov „humanitné vedy a umenie“
3. v štatistickej klasifikácii odborov vzdelania označenie odboru vzdelania s kódom 6804x00 s možnosťou dosiahnutého vzdelania „vysokoškolské vzdelanie III. stupeň – doktorandské“

1. Správnym právom upravované vzťahy majú spravovací charakter a zakladajú sa na nerovnosti subjektov, pričom správny orgán je vždy nadriadeným subjektom vzťahu.
2. V súlade s § 50 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky spravuje sústavu študijných odborov Slovenskej republiky.
3. Kódové označenie študijného odboru „správne právo“ v sústave študijných odborov je 3.4.4.

ZDROJ 1. – Rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy a výskumu č. 2090/2002-sekr. zo 16.12.2002 v znení neskorších rozhodnutí MŠ SR vydané na základe § 50 ods. 3 zákona č. 131/2002 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
ZDROJ 2. – Príloha k vyhláške Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 243/2012 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia odborov vzdelania.

činnosť spojená s obnovou, priebežnou aktualizáciou, dokumentovaním a poskytovaním informácií z katastra nehnuteľností

Bod 3.1.54 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa https://www.slovnikcuzk.eu/.

spojnica počiatočného a koncového bodu polohového vektora bodu

podľa Bodu 6.21 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

doklad o čase, spracovateľovi, kontrole a kvalite čiastkových etáp mapovania vrátane dôležitých okolností vplývajúcich na proces mapovania

Sprievodný záznam je povinným prvkom dokumentácie výsledkov obnovy máp katastra v analógovej forme.

Bod 3.6.29 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa § 72 Smerníc na obnovu katastrálneho operátu, Bratislava 2003, S 74.20.73.45.00.

fyzická alebo právnická osoba zisťujúca, zhromažďujúca, spracúvajúca alebo poskytujúca informácie pre prevádzkovateľa alebo užívateľa

§ 13 Zákona č. 256/1992 Zb. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.

súbor úsečiek alebo iných jednoduchých geometrických prvkov zobrazených na mape používaný na grafické vyjadrenie georeliéfu

Šrafa sa používa zvyčajne v hromadnom rozsahu.

Topografické šrafy, technické šrafy, spádové (Lehmannove) šrafy, tieňové šrafy.

podľa Bodu 3.3.121 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

stupnica vyjadrujúca na starších mapách sklon terénu pomerom plochy krytej šrafou voči susednej bielej medzere, a to vo vhodnom odstupňovaní (napr. Lehmannova stupnica po 5° pre sklon 0° - 45°)

Termín č. 854 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

grafické vyjadrenie terénu na mape pomocou šráf

podľa Bodu 3.3.122 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

1. označenie priestorovej polohy geodetických bodov v teréne pomocou meračských značiek
2. činnosť spojená s osádzaním meračských značiek

Podľa požadovanej dĺžky životnosti stabilizácie geodetického bodu rozlišujeme trvalú stabilizáciu a dočasnú stabilizáciu.

podľa Termínu č. 187 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977; Termínu č. 151 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

pozri termín meračská značka

Historický pojem.

podľa Termínu č. 156 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

bod zabezpečený niektorým druhom stabilizácie

Podľa druhu stabilizácie sa rozlišuje trvalo stabilizovaný bod, alebo dočasne stabilizovaný bod.

podľa Bodu 6.12 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.; Termínu č. 275 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977; Termínu č. 137 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

zaistený bod technickej nivelácie určený s nižšou výškovou presnosťou ako je predpísaná pre Československú jednotnú nivelačnú sieť

Historický pojem.

podľa Termínu č. 200 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

kataster budovaný na základe Patentu o pozemkovej dani Františka I. zo dňa 23. 12. 1817

V krajinách niekdajšieho Uhorska a teda aj na území Slovenska sa katastrálne mapovanie začalo s polstoročným oneskorením v roku 1852 cisárskym patentom (Offene Befehl), na ktorý nadväzovali nariadenia uhorského Ministerstva spravodlivosti z rokov 1853 až 1855, ale až do vydania nového katastrálneho zákona z roka 1927, keď sa skončila mapovacia kampaň stabilného katastra, mapovanie na Slovensku nebolo dokončené.

podľa Bodu 3.1.55 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; Termínu č. 143 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978.

územne uzavretá jednotka používaná pri sčítaní ľudu, domov a bytov a na bežné štatistické a územno-technické prešetrovanie

1. Stály štatistický obvod vo vybraných mestách tvoril urbanistický obvod (UO) a na zvyšnom území štátu základnú sídliskovú jednotku (ZSJ).
2. Pojem stály štatistický obvod súvisel s evidenciou nehnuteľností.

Podľa termínu č. 40 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978. 53 s.

proces stanovenia jediného názvu názvoslovnou autoritou pre geografický objekt na Zemi alebo pre mimozemské objekty zabezpečujúci správnu písanú podobu ako aj záväzné podmienky na jeho používanie

Bod 3.3.123 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Hesla 312 Glossary of Terms for the Standardization of Geographical Names. United Nations, New York, 2002. ISBN 92-1-061192-6.

endonymum schválené príslušnou názvoslovnou autoritou

Spomedzi aloným Gerlach, Gerlachovka, Gerlachovský štít bol názvoslovnou autoritou určený ako štandardizované endonymum Gerlachovský štít.

Termín 077 z Glossary of Terms for the Standardization of Geographical Names, Department of Economic and Social Affairs Statistics Division, United Nations New York, 2002, ST/ESA/STAT/SER.M/85, ISBN 92-1-061192-6, v znení dodatku z roka 2007 a 2019.

geografický názov, ktorého podobu schválila a zverejnila príslušná názvoslovná autorita

1. Termín „štandardizovaný geografický názov“ sa používa v úradnom domácom i medzinárodnom styku. Je zakotvený v príslušných predpisoch.
2. V Slovenskej republike nie je prípustné, aby sa štandardizovaný geografický názov skladal z viac ako troch plnovýznamových slov, aby urážal mravnosť, náboženské alebo národnostné cítenie. Zároveň je nevyhnutné, aby bol jazykovo správny a priliehavý vzhľadom na historický vývin územia.
3. V krajinách, kde sú pre jeden geografický objekt štandardizované viaceré názvy, sa diferencuje medzi štandardizovaným geografickým názvom a oficiálnym geografickým názvom (pod oficiálnym geografickým názvom sa tu rozumie ten názov, ktorý je spomedzi viacerých štandardizovaných geografických názvov priorizovaný).
4. Štandardizované geografické názvy a neštandardizované geografické názvy sú vzájomne komplementárne.

Malá Fatra, Lomnický štít, Branisko, Čierna Orava, Záhlavčie, Brody, Viedeň, Juhoslávia, Čierne more, Tichý oceán a i.

podľa Bodu 3.3.124 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; Hesla 228 Glossary of Terms for the Standardization of Gerographical Names, United Nations, New York, 2002, ST/ESA/STAT/SER.M/85, ISBN 92-1-061192-6.

každé z dvoch alebo viacerých štandardizovaných toponým pomenúvajúcich súčasne jediný topografický objekt

Štandardizovaný variantný geografický názov môže vzniknúť v rámci jedného jazyka (úplný geografický názov a skrátený geografický názov) alebo medzi viacerými jazykmi (ak v konkrétnej geografickej oblasti každý z viacerých jazykov má úradný štatút).

Kaapstad a Cape Town (mesto), Matterhorn a Monte Cervino (vrch), Morava a March (vodný tok), Hrubý vrch a Jarząbczy Wierch (vrch v Západných Tatrách), Račkovo sedlo a Starobociańska Przelecz (sedlo v Západných Tatrách), Klin a Starobociański Wierch (vrch v Západných Tatrách), Veľká Krčava a Karcsa-vízfolyás (vodný tok), Slaná a Sajó (vodný tok), Slovenská republika a Slovensko.

podľa Termínu 006 z Glossary of Terms for the Standardization of Geographical Names, Department of Economic and Social Affairs Statistics Division, United Nations New York, 2002, ST/ESA/STAT/SER.M/85, ISBN 92-1-061192-6, v znení dodatku z roka 2007 a 2019.

miera rozptylu aritmetického priemeru vypočítaného v rôznych výberových súboroch vybraných z jedného základného súboru

1. V zahraničnej literatúre je označovaná skratkou SE alebo SEM odvodenou z anglického označenia „Standard Error of Mean“.
2. Zvyšovaním počtu meraní sa štandardná odchýlka aritmetického priemeru zmenšuje.

miesto, na ktorom je prístroj na nepretržitú registráciu výšky hladiny mora

Termín č. 207 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

číselný údaj (vodorovná dĺžka) priebežného merania na meračskej priamke od jej začiatku alebo číselný údaj na určenie polohy objektov na líniových stavbách

Staničenie sa získa priebežným meraním vzdialeností objektov na osi komunikácii, resp. strednici vodného toku od zvoleného začiatku.

Bod 7.12 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

dĺžky vnútorných rámových čiar dané predpisom

Termín č. 770 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

1. <v geodézii> vzťažný bod, ktorého poloha je definovaná zvislicou meracieho prístroja
2. <v oblasti riadenia a usmerňovania> názor orgánu verejnej moci na interpretáciu určitej právnej normy alebo na postup orgánov štátnej správy v určitej veci

V tomto význame je nevhodné používať termín stanovište, ktoré znamená bodovo nedefinované miesto.

Centrické stanovisko, excentrické stanovisko.

podľa Bodu 7.13 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040; Termínu č. 150 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

bod, na ktorom je pri polárnom meraní postavený uhlomerný prístroj, prípadne dĺžkomer

Termín č. 517 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

metóda určovania polohy pomocou GNSS, pri ktorej sa anténa prijímača počas merania vzhľadom k zemskému povrchu nepohybuje

predpoklad (tvrdenie), týkajúce sa náhodného výberu, resp. rozdelenia pravdepodobnosti, z ktorého náhodný výber pochádza alebo niektorého z jeho parametrov

pomôcka na pevné umiestnenie geodetických prístrojov pri meraní na zemi alebo na iných objektoch s možnosťou centrácie a horizontácie prístroja

Statív je vyrobený z dreva, kovu alebo laminátu a pozostáva zo statívovej hlavy a troch otáčavých teleskopických nôh.

Bod 10.17 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

špecializovaná štátna geodetická sieť tvorená bodmi geodetických základov vhodne rozmiestnenými po celom území SR, ktoré majú určené hodnoty tiažového zrýchlenia v záväznej realizácii gravimetrického systému s charakteristikami presnosti

Body Štátnej gravimetrickej siete sú zatriedené podľa významu, spôsobu určenia (absolútne alebo relatívne merania) a dôležitosti do skupín, z ktorých vychádza aj ich jedinečné číslovanie:
1. absolútne gravimetrické body (body 0.rádu),
2. body gravimetrickej siete 1. rádu,
3. body gravimetrickej siete 2. rádu,
4. body gravimetrickej základnice.

podľa Bodu STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

plocha, ktorá vertikálne prechádza hraničnými čiarami po zemskom povrchu a oddeľuje územie jedného štátu, jeho vzdušný priestor, priestor pod zemským povrchom, nadzemné a podzemné stavby a zariadenia všetkého druhu od územia druhého štátu

Bod 3.1.60 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa https://www.slovnikcuzk.eu/.

súčasť základného štátneho mapového diela so základným, všeobecne záväzným a využiteľným obsahom stanoveným príslušným predpisom vyhotovovaná v mierke 1 : 5000 v období 1950 – 1995

Štátna mapa odvodená 1 : 5000 bola vyhotovovaná vo viacerých opakovaných, väčšinou aktualizovaných vydaniach obsahujúcich polohopis, výškopis a popis.

Bod 3.5.35 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; Bod 3.2.106 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa § 72 Smerníc na obnovu katastrálneho operátu, Bratislava 2003, S 74.20.73.45.00.

špecializovaná štátna geodetická sieť pozostávajúca zo sústavy nivelačných polygónov s bodmi geodetických základov vhodne rozmiestnenými po celom území SR zameranými geometrickou niveláciou a s nadmorskými výškami určenými v záväznom geodetickom referenčnom systéme Bpv a v národnej realizácii systému EVRS spolu s charakteristikami presnosti

Body Štátnej nivelačnej siete sú zatriedené podľa významu, umiestnenia a dôležitosti do skupín, z ktorých vychádza aj ich jedinečné číslovanie:
1. základné nivelačné body,
2. body nivelačnej siete 1. rádu,
3. body nivelačnej siete 2. rádu,
4. body zvláštnych nivelačných sieti,
5. body skúšobného nivelačného okruhu.

podľa Bodu 3.3 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

špecializovaná štátna geodetická sieť tvorená bodmi geodetických základov vhodne rozmiestnenými po celom území SR, ktoré majú určené priestorové súradnice v záväznej národnej realizácii geodetického referenčného systému ETRS89 s charakteristikami presnosti

Body Štátnej priestorovej siete sú zatriedené podľa významu, stabilizácie, spôsobu spracovania a dôležitosti do tried, z ktorých vychádza aj ich jedinečné číslovanie:
1. trieda A – vybrané body permanentných staníc zaradených do SKPOS,
2. trieda B – body so špeciálnou stabilizáciou vhodnou na monitoring geokinematiky, geodynamiky a kalibráciu prístrojov GNSS, určené predovšetkým na dlhé statické observácie,
3. trieda C – body zriadené ako podbetónované kamenné hranoly s klincovou značkou s dierkou rozmiestnené po celom území SR s hustotou 5-7 km so súradnicami určenými statickou metódou o dĺžke observácie minimálne 6 hodín,
4. trieda D – ostatné geodetické body spĺňujúce požiadavky zaradenia do ŠPS ale nezatriedené do triedy A, B a C triedy.

podľa Bodu 3.2 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

špecializovaná štátna geodetická sieť tvorená bodmi geodetických základov vhodne rozmiestnenými po celom území SR, ktoré majú určené polohové súradnice v záväznej realizácii JTSK národného súradnicového systému S-JTSK

1. Body Štátnej trigonometrickej siete tvoria body prevzaté z pôvodnej Československej trigonometrickej siete (ČSTS) a Československej astronomicko-geodetickej siete (ČSAGS) z územia Slovenska, ktorým ostalo aj pôvodné číslovanie.
2. Body Štátnej trigonometrickej siete sú zatriedené podľa významu, stabilizácie, spôsobu spracovania a dôležitosti do tried:
1. Body I. rádu ŠTS (patria sem aj body bývalej ČSAGS),
2. Body II. rádu ŠTS,
3. Body III. rádu ŠTS,
4. Body IV. rádu ŠTS,
5. Body V. rádu ŠTS,
6. Ostatné body ŠTS (orientačné body - OB, zaisťovacie body – ZB, nové body nezaradené do I.-V. rádu ŠTS okrem pôvodných zhusťovacích bodov – ZhB, ktoré boli premenované a prešli v roku 1982 do PPBP ako body 1. triedy presnosti).

podľa Bodu 3.5 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

mapové dielo súvislo zobrazujúce územie štátu, ktorého vydavateľom je štát

1. Štátne mapové dielo Slovenskej republiky je vyhotovené v mierkach od 1 : 1000 do 1 : 1 000 000.
2. Štátne mapové dielo Slovenskej republiky sa vyhotovuje vo veľkých, stredných a malých mierkach. Jednotlivé štátne mapové diela sa označujú názvami napr. Technicko-hospodárska mapa SR 1 : 1000, Základná mapa SR 1 : 10 000, Mapa okresov SR 1 : 50 000, Administratívna mapa SR 1 : 250 000.
3. Na potreby Ozbrojených síl Slovenskej republiky sa vyhotovuje vojenské štátne mapové dielo.

podľa Bodu 3.2.107 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa § 72 Smerníc na obnovu katastrálneho operátu, Bratislava 2003, S 74.20.73.45.00.

forma socialistického vlastníctva, keď jediným vlastníkom vecí (nehnuteľností) bol štát

1. Nehnuteľnosti v štátnom socialistickom vlastníctve sa zvyčajne zverovali ako súčasť národného majetku do správy štátnych socialistických organizácií.
2. Pojem štátne socialistické vlastníctvo súvisel s evidenciou nehnuteľností.

Termín č. 125 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978. 53 s.

stavebné dielo zhotovené stavebnými prácami, s vymedzenou účelovou funkciou, ktoré je umiestnené na pozemku, trvalej konštrukcii alebo inej stavbe, ktorá je samostatne užívania schopná, bez ohľadu na spôsob osadenia alebo upevnenia a na druh použitého materiálu

1. Stavbu môže tvoriť viac stavebných objektov. Súčasťou samostatne stojacej stavby sú súvisiace podzemné priestory, nadzemné konštrukcie, prípojky a technické, technologické a prevádzkové vybavenie, bez ktorých by stavba nebola kompletná a spôsobilá prevádzky.
2. Podľa významu, vplyvu na okolie, spôsobu povoľovania a zhotovovania sa rozoznávajú drobné stavby, jednoduché stavby a vyhradené stavby.
3. Podľa konštrukcie a účelu využitia sa rozoznávajú budovy a inžinierske stavby. Budovy sa delia na bytové budovy a nebytové budovy.

podľa zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe.

stavba, ktorej geodetické určenie je obsiahnuté v súbore geodetických informácií a ktorej vlastnícke právo je evidované v súbore popisných informácií

V pochybnostiach, či ide o stavbu evidovanú v katastri, rozhoduje Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

podľa Bodu 3.1.56 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; §-u 6 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

stavba, ktorej geodetické určenie nie je a nemá byť obsiahnuté v súbore geodetických informácií a ktorej vlastnícke právo nie je a nemá byť evidované v súbore popisných informácií

V pochybnostiach, či ide o stavbu neevidovanú v katastri, rozhoduje technický predpis regulujúci mapovanie alebo aktualizáciu mapy.

Hrobka na cintoríne, električkový nástupný ostrovček.

podľa Bodu 3.1.57 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

stavba, ktorej geodetické určenie je obsiahnuté v súbore geodetických informácií a ktorej vlastnícke právo nie je a nemá byť evidované v súbore popisných informácií

V pochybnostiach, či ide o stavbu zobrazenú v katastri, rozhoduje technický predpis regulujúci mapovanie alebo aktualizáciu mapy.

Elektrický stožiar veľmi vysokého napätia, most.

podľa Bodu 3.1.58 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

časť inžinierskej geodézie, ktorá rieši úlohy vo výstavbe pri príprave realizácii a prevádzke stavieb

Bod 11.1.2 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009

rozdiel medzi skutočným a projektovaným rozmerom stavebného prvku alebo konštrukcie

Bod 15.5 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

dokumentačný záznam postupu stavebných prác od začatia prípravných prác do úplného dokončenia stavebných prác a odovzdania a prevzatia stavby

1. Povinnosť viesť stavebný denník sa nevzťahuje na drobné stavby.
2. Stavebný denník sa vedie v elektronickej podobe v informačnom systéme. Ak stavebník nemôže viesť stavebný denník v informačnom systéme alebo údaje v stavebnom denníku elektronicky, je povinný ich viesť v listinnej podobe; takto zaznamenané údaje je stavebník povinný bezodkladne zaznamenať v elektronickej podobe v informačnom systéme dodatočne po odpadnutí dôvodov, ktoré znemožňovali viesť stavebný denník v informačnom systéme.

stavebný objekt, pri ktorom sú všetky tri rozmery rádovo rovnako veľké, pripadne zvislý smer je podstatne väčší

Budova a iné podobné objekty bytovej, občianskej, priemyselnej a poľnohospodárskej výstavby

Bod 12.20 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

časť územia určená územnoplánovacou dokumentáciou na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou

1. V osobitných prípadoch určených stavebným zákonom môže byť za stavebný pozemok určený aj nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskej pôdy alebo lesného pôdneho fondu.
2. Stavebný pozemok je kategóriou stavebného zákona (územného plánovania a stavebného konania); nie je predmetom evidovania v katastri nehnuteľností.

podľa § 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe.

priestor určený v stavebnom zámere na umiestnenie stavby a zariadenia staveniska alebo na uskutočňovanie stavebných prác

Stavenisko zahŕňa stavebný pozemok, prípadne v určenom rozsahu aj iné pozemky alebo ich časti.

podľa § 43i zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe.

oblasť porastená nízkosteblovitým trávovým spoločenstvom rastlín bez drevín, charakteristická pre vnútrozemné podnebie alebo pre miesto, kde je nedostatok vlahy v miernom podnebnom pásme

Termín č. 560, s. 174. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991. 313 s.

dvojica snímok umožňujúca vytvorenie stereoskopického modelu

podľa STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009, heslo 1.3.9.

priestorový optický model vytvorený z orientovanej snímkovej stereodvojice (stereogramu)

podľa STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009, heslo 1.3.14.

výrazný a ostrý vrchol

Gerlachovský štít, Lomnický štít.

S. 608. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

pozri termín metóda meračského stola

Termín č. 660 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

mapovanie metódou meračského stola

Stolové mapovanie je súčasť starších technológií mapovania využívaných v našich podmienkach do prvej štvrtiny dvadsiateho storočia; dnes sa používa iba z pedagogických dôvodov.

Bod 3.4.39 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľaTermínu č. 22 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

polygónový ťah s grafickým zobrazením smerov a dĺžok strán na orientovanom meračskom stole

Historický pojem; súčasť staršej, dnes už nepoužívanej technológie mapovania.

podľa Termínu č. 335 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

dosiahnutie zhody platných údajov evidovaných na analógovom origináli listu vlastníctva (v listinnej podobe) s údajmi evidovanými v informačnom systéme katastra nehnuteľností a vyznačenie príznaku ich stotožnenia

1. Stotožnením listu vlastníctva a vyznačením príznaku stotožnenia sa končí aktualizácia listu vlastníctva v listinnej podobe.
2. Po nadobudnutí účinnosti Usmernenia ÚGKK SR č. USM_UGKK SR_40/2013 sa príznak stotožnenia listu vlastníctva priraďuje na LV aj pri zakladaní nového LV bežnou aktualizáciou, zápisom ROEPu, projektu pozemkových úprav a obnovy katastrálneho operátu.

podľa Bod 3.4.40 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; Usmernenie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. USM_UGKK SR_40/2013, zo dňa 17.12.2013, ktorým sa ustanovuje postup pri stotožňovaní originálov listov vlastníctva s listami vlastníctva zostavenými z databázy Informačného systému katastra nehnuteľností. 5 s. + 2 prílohy.

stredný čas súvislej nivelácie určitej siete ako všeobecný aritmetický priemer rokov nivelácie jednotlivých ťahov s prihliadnutím na ich dĺžky

Bod 1.31 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

elipsa chýb, ktorej polosi sa čo do smeru aj veľkosti rovnajú stredným chybám (štandardným odchýlkam)

1. Polosi strednej elipsy chýb sú t-násobkom stredných chýb v ich smere (a = t . σ_x, b = t . σ_y), kde t = 1.
2. Pravdepodobnosť, že skutočná realizácia oboch premenných (napr. poloha určovaného bodu) leží vo vnútri strednej elipsy chýb, je P = 0,393.

začiatočný moment prvého rádu náhodnej premennej

jednotková stredná chyba odvodená pre nivelačný ťah dĺžky 1 km

mierka mapy s mierkovým číslom M v intervale od 10 000 do 200 000

V iných štátoch môže mať tento interval iné hodnoty.

Bod 3.2.103 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

druhá odmocnina zo súčtu štvorcov stredných kvadratických chýb súradníc (bodu) v rovine

druhá odmocnina zo súčtu štvorcov stredných kvadratických chýb súradníc (bodu) v priestore

priamka spájajúca stredný severný a južný pól Zeme

V súčasnosti prijatým stredným (severným) pólom Zeme je referenčný pól Medzinárodnej služby rotácie Zeme a referenčných systémov a označuje sa skratkou IRP (IERS Reference Pole).

pozri dokument "Termíny so vzorcami"

vzdialenosť prieniku stavebného objektu s terénom od zvislého priemetu okraja strešného plášťa na terén v určitom mieste stavebného objektu

Bod 3.5.34 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

pozri termín korec

podľa Termínu č. 149 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978.

tyčový signál účelne pripevnený k jednému alebo dvom tesne vedľa seba rastúcim stromom

Historický pojem; súčasť staršej, dnes už nepoužívanej technológie signalizácie bodov.

Termín č. 181 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

výrazný údolný vhĺbený tvar s nepravidelným sklonom údolnice a svahov, s ostrými a často krivoľakými hranami

Termín č. 620 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

pomer kladného výškového rozdielu dvoch bodov k ich vodorovnej dĺžke

Stúpanie terénu sa zvyčajne kvantifikuje uhlom sklonu alebo v percentách.

podľa Termínu č. 570 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

vyjadrenie rozdielnosti podmienok vykonávania prác

1. Stupne obťažnosti sa používali pri vyhotovení časových kalkulácií prác podľa jednotných výkonových noriem.
2. Do príslušného stupňa obťažnosti sa práca zaradila podľa popisných charakteristík alebo porovnaním hustoty polohopisu alebo hustoty kresby s grafickým vzorom.

Zborník jednotných výkonových noriem. Slovenský úrad geodézie a kartografie. Bratislava, 1991.

nivelačná značka nástennej stabilizácie s krátkou dielikovou stupnicou na priame nivelačné pripojenie bez laty

Historický pojem; súčasť staršej, dnes už nepoužívanej technológie.

podľa Termínu č. 203 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

klasický spôsob určovania rozmerov zemského elipsoidu rýdzo geometrickým postupom z meraných dĺžok častí oblúkov poludníkov alebo rovnobežiek

Historický pojem; súčasť staršej, dnes už nepoužívanej technológie.

Bod 6.7 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

jednotka siahovej plošnej sústavy rovnajúca sa 1/1600 katastrálneho jutra

1. Jedna štvorcová siaha (°) = 36 štvorcových stôp (´) = 5 184 štvorcových palcov (´´) = 3,596652 m².
2. Siahová dĺžková sústava i siahová plošná sústava boli nahradené metrickou sústavou zákonom č. 386/1922 Sb. z. a n. a vykonávacou vyhláškou Ministerstva spravodlivosti č. 75/1923 Sb. z. a n., ktorými sa zaviedla metrická miera pre právne rokovania, listiny, knihové zápisy a operáty pozemkovej dane na Slovensku a Podkarpatskej Rusi.

nevhodné, použi termín doplnková vrstevnica

podľa Termínu č. 873 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

bod geodetickej siete, ktorý je zároveň bodom siete rovnakého druhu susedného štátu

Bod 4.12 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

miesto, v ktorom sa zbiehajú údolnice

Termín č. 622 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

čiara tvoriaca rozhranie mapovej kresby

Sekčná čiara, čiara rozhrania mierok, čiara rozhrania metód.

Termín č. 62 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

kópia alebo rukopisná kresba pruhu polohopisu, výškopisu, prípadne popisu mapy alebo ďalšieho tematického obsahu pozdĺž spoločnej vnútornej rámovej čiary susedných mapových listov

Styková páska slúžila v procese tvorby analógovej mapy.

podľa Bodu 10.11 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009 a Termínu č. 921 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

bod geodetickej siete, ktorý je súčasne bodom siete rovnakého druhu susedného štátu

Termín č. 182 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

súčasné meranie dvoch nivelačných ťahov jedným nivelačným prístrojom a štyrmi podložkami pre dve nivelačné laty tak, že každá lata sa postupne postaví na dve podložky vzdialené od seba cca 0,5 m

Historický pojem; súčasť staršej, dnes už nepoužívanej technológie mapovania.

podľa Termínu č. 381 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

súčasť katastrálneho operátu obsahujúca údaje určujúce tvar a polohu nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia na zemskom povrchu

Súbor geodetických informácií tvoria katastrálne mapy, mapy určeného operátu, geometrické plány, záznamy podrobného merania zmien, zoznamy súradníc podrobných bodov, súbor lomových bodov hraníc katastrálneho územia, prehľady čísel podrobných bodov, údaje o spojení lomových bodov, definujúci bod katastrálneho územia (iba do začiatku 21. storočia), definujúci bod parcely (iba do začiatku 21. storočia), operát z vytýčenia hranice pozemkov a ďalšia geodetická dokumentácia.

podľa Bodu 3.2.56 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

súčasť súboru geodetických informácií, ktorá obsahuje zoznam súradníc všetkých lomových bodov určujúcich priebeh hranice katastrálneho územia

Bod 3.2.57 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

skupina máp vybraných podľa zvoleného hľadiska, vyhotovená a usporiadaná podľa jednotných zásad

Termín č. 106 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

súčasť katastrálneho operátu obsahujúca údaje o katastrálnych územiach, o nehnuteľnostiach, o právach k nehnuteľnostiam, o vlastníkoch a o iných oprávnených osobách, o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, o ohlásených zmenách, o zmenách zistených pri prešetrovaní zmien, pri revízii údajov katastra a pri obnove katastrálneho operátu, údaje o sídelných a nesídelných názvoch a údaje o pomocných záznamoch

Bod 3.2.58 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

vektorová katastrálna mapa v elektronickej podobe obsahujúca číselné výsledky merania v S-JTSK prevzaté do katastra nehnuteľností v katastrálnom území so spravovanou nečíselnou katastrálnou mapou transformovanou; súbor prevzatých meraní je vo svojom rozsahu záväzný pre geodetické meračské a výpočtové práce

Parcely tvoriace súbor prevzatých meraní sa pre účely poskytovania kópií z katastrálnej mapy premietajú aj do nečíselnej vektorovej katastrálnej mapy transformovanej.

časť hierarchického registra, ktorá obsahuje položky z určitej časti domény informácií

Bod 3.5.56 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

súbor údajov o nehnuteľnostiach spravovaných v evidencii nehnuteľností na pamäťovom médiu počítača

Pozostáva zo subregistra A s údajmi o obciach a katastrálnych územiach, subregistra B s údajmi o užívateľoch a vlastníkoch a subregistra C s údajmi o nehnuteľnostiach.

https://www.slovnikcuzk.eu/.

odčítací spôsob skladania doplnkových farieb (CMYK): azúrovej (Cyan), purpurovej (Magenta), žltej (Yellow), čiernej (blacK)

Skladaním žltej a azúrovej farby pri ofsetovej tlači vznikne zelená farba.

podľa Bodu 13.4.2 STN 73 0401-3 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

geografický názov používaný v súčasnosti

Súčasné geografické názvy a historické geografické názvy sú vzájomne komplementárne.

Martin, Gerlachovský štít, Žiar nad Hronom.

označenie jedného zo študijných odborov v podskupine študijných odborov „konštrukčné inžinierstvo, technológie, výroba a komunikácie“ skupiny študijných odborov „konštruovanie, technológie, výroba a komunikácie“

1. V súlade s § 50 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky spravuje sústavu študijných odborov Slovenskej republiky.
2. Kódové označenie študijného odboru „súdne inžinierstvo“ v sústave študijných odborov je 5.2.58.

Rozhodnutie Ministerstva školstva, vedy a výskumu č. 2090/2002-sekr. zo 16.12.2002 v znení neskorších rozhodnutí MŠ SR vydané na základe § 50 ods. 3 zákona č. 131/2002 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

časť právneho poriadku európskeho kontinentálneho právneho systému, ktorá tradične zahŕňa občianske právo, obchodné právo, rodinné právo a medzinárodné súkromné právo

Delenie práva na súkromné právo a verejné právo pochádza zo starovekého Ríma.

skoršia forma vlastníctva, v ktorom vlastníkom pozemku je fyzická osoba

Najčastejšími prípadmi boli:
a) pozemky vlastnili členovia družstva, ktorí ich vniesli do JRD; užíva ich družstvo, ale vlastníctvo člena družstva sa zachovalo,
b) pozemky vlastnili jednotliví občania, ktorí ich užívali ako záhradky, rodinné domčeky, chaty alebo garáže,
c) pozemky vlastnili a na nich hospodárili jednotlivo hospodáriaci roľníci,
d) súkromnými vlastníkmi pôdy boli aj občania, ktorí pôdu neužívali, ale ich pôda sa nachádzala v užívaní socialistických organizácií.

Bod 3.2.59 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

forma súkromného vlastníctva právnických osôb, najmä cirkví a náboženských organizácií, ktoré boli zriadené zákonom alebo rozhodnutím povereného orgánu

Pojem súkromné vlastníctvo právnických osôb súvisel s evidenciou nehnuteľností.

Termín č. 130 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978. 53 s.

zhoda obsahu meračského operátu evidencie nehnuteľností a písomného operátu evidencie nehnuteľností so skutočným stavom v teréne

Zabezpečenie zhody evidencie nehnuteľností so skutočným stavom bolo zákonnou povinnosťou územných orgánov a organizácií geodézie a realizovalo sa formou ohlásených zmien, prešetrovania a merania a za súčinnosti orgánov, organizácií a občanov určenej zákonom.

podľa Termínu č. 219 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978.

súčasť operátu evidencie nehnuteľností obsahujúca usporiadané súhrnné údaje, napr. o druhoch pozemkov, ich užívaní jednotlivými sektormi, o analyzovaní zmien v pôdnom fonde a pod.

podľa Termínu č. 278 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978.

súčasť katastrálneho operátu obsahujúca súhrnné údaje o výmerách územných jednotiek, o druhoch pozemku, ako aj prehľad o vývoji a využívaní pôdneho fondu

Bod 3.2.60 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

skupina ostrovov, spravidla rovnakého pôvodu (sopečného, ľadovcového, korálového), tvoriaca svojim rozložením v mori jediný celok so vzdialenosťou medzi jednotlivými ostrovmi menšou ako k pevnine alebo k inej skupine ostrovov

Termín č. 283, s. 94. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991. 313 s.

súčasť pomocných záznamov súboru popisných informácií obsahujúca charakteristické údaje verejnej a inej listiny zapísanej do katastra

Súpis hlásení a listín na zápis zmien je automatizovane spravovaný za obdobie kalendárneho roka.

Bod 3.2.61 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

súčasť písomného operátu evidencie nehnuteľností obsahujúca v aritmetickom poradí všetky parcely nachádzajúce sa v jednotlivom katastrálnom území, zvyčajne za celú obec, so všetkými evidovanými údajmi o parcelách

Bod 3.2.62 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľaTermínu č. 262 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978.

číselný identifikátor budovy, ktorý je jedinečný v rámci obce alebo jej časti

1. Súpisné číslo určuje obec každej budove.
2. Obec rozhodne o žiadosti o určenie súpisného čísla zápisom do registra adries.

podľa Bodu 3.1.59 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; https://www.slovnikcuzk.eu/.

sústava čiar spájajúca miesta o rovnakých charakteristikách

napr. zemepisné dĺžky – poludníky, zemepisné šírky – rovnobežky na referenčnej ploche zemského telesa

podľa Terminologického slovníka geodézie, kartografia a katastra, 1. vydanie, vydal Úrad geodézie, kartografia a katastra Slovenskej republiky a Český úřad zeměměřický a katastrální, 1998; Termínu č. 40, Slovník geodetickej a kartografickej terminológie Geodetické základy, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

sústava čiar v mapovom poli spájajúca miesta s rovnakými geografickými, pravouhlými a pod. súradnicami

Existenciu súradnicovej siete mapy naznačujú niekedy len delenia mapového rámu.

Bod 3.3.120 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

súbor postupov, algoritmov, konštánt a konvencií definujúcich vzťah k reálnemu svetu

1. Súradnicový referenčný systém sa skladá z dvoch častí: z datumu a zo súradnicového systému.
2. Medzi súradnicové referenčné systémy patria trojrozmerné, dvojrozmerné, projekčné, výškové, zložené a lokálne súradnicové referenčné systémy.

množina matematických pravidiel (napr. zobrazovacie rovnice) špecifikujúcich priradenie súradníc k bodom

Súradnicový systém je jednou z dvoch častí súradnicového referenčného systému.

podľa Termínu č. 59, Slovník geodetickej a kartografickej terminológie Geodetické základy, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977

súradnicový referenčný systém, ktorý je definovaný:
1. Krasovského elipsoidom so základným poludníkom Greenwich, referenčným bodom v observatóriu v Pulkove a s parametrami a = 6 378 245 m a f = 1 : 298,3 kde „a" je dĺžka hlavnej polosi a „f" je geometrické sploštenie elipsoidu,
2. Gaussovým-Krügerovým priečnym konformným valcovým zobrazením v šesťstupňových a trojstupňových poludníkových pásoch

1. V Gaussovom-Krügerovom zobrazení je elipsoid priamo zobrazovaný na plášť valca, ktorý sa dotýka referenčnej plochy v základnom poludníku, ktorý je zvolený v strede pásu a v rovine zobrazenia sa zobrazuje ako priamka. Základný poludník sa zobrazením neskresľuje.
2. Zo šesťstupňových pásov pripadajú na územie Slovenskej republiky pásy 33 a 34 so základnými poludníkmi 15° a 21° východnej zemepisnej dĺžky. Z trojstupňových pásov zasahujú na územie Slovenskej republiky pásy 36 až 38 so základnými poludníkmi 18°, 21° a 24° východnej zemepisnej dĺžky. Každý pás má svoj vlastný súradnicový systém. Obraz základného poludníka predstavuje os X a jej kladná orientácia smeruje na sever. Obraz rovníka predstavuje os Y a jej kladná orientácia smeruje na východ. Súradnice X sú pre celé územie Slovenskej republiky kladné. Súradnice Y môžu byť kladné aj záporné. Pre výpočty v bežnej praxi sa súradnice Y modifikujú na súradnice kladné pripočítaním hodnoty 500 km a predradením čísla pásu zmenšeného o hodnotu 30.

podľa Bodu 2.6.1 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009; Termínu č. 60, Slovník geodetickej a kartografickej terminológie Geodetické základy, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

prechodný súradnicový systém použitý na dočasných topografických mapách 1 : 50 000 a 1 : 100 000

Systém vznikol transformáciou Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej JTSK (jej poloha a orientácia na Besselovom elipsoide bola zlepšená na základe zemepisných súradníc nemeckých a sovietskych bodov pri hraniciach Československej socialistickej republiky a zobrazením do 6° pásov Gaussovho-Krügerovho zobrazenia).

podľa Termínu č. 61, Slovník geodetickej a kartografickej terminológie Geodetické základy, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977

dočasný súradnicový systém pre vojenské mapovanie Československej socialistickej republiky v mierke 1 : 25 000 na základe predbežnej medzinárodnej trigonometrickej siete pred zavedením súradnicového systému 1942

podľa Termínu č. 62, Slovník geodetickej a kartografickej terminológie Geodetické základy, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977

systém, ktorého základom bola Jednotná trigonometrická sieť katastrálna transformovaná do nemeckej trigonometrickej siete zobrazenej v 6° pásoch Gaussovho - Krügerovho zobrazenia

Systém sa používal na území Čiech a Moravy na topografické mapovanie v období protektorátu.

podľa Termínu č. 44, Slovník geodetickej a kartografickej terminológie Geodetické základy, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

systém, ktorého základom bola Jednotná trigonometrická sieť katastrálna transformovaná do nemeckej trigonometrickej siete zobrazenej v 3° pásoch Gaussovho - Krügerovho zobrazenia na mapovanie vo veľkých mierkach

Systém sa používal na území Čiech a Moravy na topografické mapovanie v období protektorátu.

podľa Termínu č. 45, Slovník geodetickej a kartografickej terminológie Geodetické základy, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

súradnicový systém, ktorý je definovaný Křovákovým zobrazením, popisujúcim výpočet pravouhlých rovinných súradníc konformného kužeľového zobrazenia vo všeobecnej polohe z daných zemepisných súradníc na Besselovom elipsoide

Os X tvorí základný poludník 42°30' východne od Ferra, začiatok pravouhlej rovinnej súradnicovej sústavy je vo vrchole kužeľa, súradnice x rastú smerom na juh, súradnice y rastú smerom na západ. Územie Slovenska leží v kladnom kvadrante.

podľa Bodu 2.6.2 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040; § 2 Vyhlášky ÚGKK SR č. 300/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení zmien 75/2011 Z. z. a 26/2014 Z. z.; Termínu č. 54, Slovník geodetickej a kartografickej terminológie Geodetické základy, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

stavba na susednom pozemku

pozemok so spoločnou hranicou

Na účely zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe je susedným pozemkom aj pozemok, ktorý nemá spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom sa navrhuje uskutočňovať stavebné práce a pripravovaná stavba alebo zmena stavby alebo jej predpokladaná prevádzka môže mať dlhotrvajúci priamy negatívny vplyv na užívanie pozemku alebo stavby na ňom, najmä obťažovaním hlukom, vibráciami, prachom alebo zápachom, tienením, alebo zasahovaním požiarne nebezpečným priestorom.

viac alebo menej pravidelná časť kužeľovej plochy vzniknutá pri úpätí skalných stien alebo strmých svahov pôsobením zemskej tiaže

Termín č. 608 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

mapovanie na vyhotovenie súvislého mapového diela

Bod 3.4.41 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Termínu č. 21 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

povrchová forma podmienená sklonom terénu nad 2o

podľa S. 602. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

kopa zdvíhajúca sa zo svahového chrbta

Termín č. 603 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

jeden z katastrálnych súradnicových systémov bývalého Rakúsko-Uhorska so začiatkom v bode veže chrámu sv. Štefana vo Viedni a osou X v jeho poludníku

1. Základom bola katastrálna triangulácia z rokov 1821 – 1840 a Cassiniho zobrazenie.
2. Použil sa na katastrálne mapovanie v mierke 1 : 2880 na území Moravy a Sliezska.

podľa Termínu č. 64, Slovník geodetickej a kartografickej terminológie Geodetické základy, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977

nevhodné, použi termín sklon terénu

podľa Termínu č. 583 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

synonymný termín v minulosti používaný na označenie pojmu elektrooptické meranie dĺžky

podľa Termínu č. 439 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977; Termínu č. 298 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

zacvičený meračský pomocník obsluhujúci heliotrop alebo svetlomet pri triangulačných prácach

Historický pojem.

podľa Termínu č. 18 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie Geodetická základy, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

pozri termín svetový oceán

globálny geocentrický referenčný súradnicový systém realizovaný americkým globálnym navigačným satelitným systémom NAVSTAR

celá súvislá vodná hmota Zeme s výnimkou vôd na súši (t. j. vo vodných tokoch, vodných plochách a v ľadovcoch) a vody viazanej v mineráloch a horninách (t. j. najmä podzemná voda), v biosfére a v atmosfére

Svetový oceán pokrýva 361 mil. km² povrchu Zeme, má priemernú hĺbku 3 790 m, a obsahuje 1 370,3 mil. km³ vody.

podľa Havrlant, M. a kolektív: Geografický terminologický slovník, 1. vydanie, Pedagogická falkulta v Ostrave, Ostrava 1982, s. 140-141.

tematická mapa, ktorá zobrazuje výsledok syntézy viacerých javov a ich súvislosti a vzťahy

Regionalizačná mapa, typizačná mapa, prognostická mapa.

Bod 3.2.104 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

štruktúrovaná množina geografických identifikátorov so spoločnou témou a formátom

Poštové smerové čísla.

Bod 3.5.57 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

komponent (časť) chyby merania, ktorý pri zmene podmienok opakovaných meraní ostáva konštantný alebo variuje predvídateľným spôsobom

1. Systematická chyba môže byť konštantná, jednostranná, periodická, skupinová alebo aj iným spôsobom premenlivá.
2. Systematická chyba a jej príčiny môžu byť známe a neznáme. Na kompenzáciu vplyvu známej systematickej chyby na meranie sa použije korekcia.
3. Systematická chyba sa môže určiť aj ako rozdiel úplnej (celkovej) chyby merania a náhodnej chyby merania.