Terminologický slovník

konformné valcové zobrazenie v priečnej polohe samostatne zobrazujúce šesť- alebo trojstupňové poludníkové pásy z referenčného elipsoidu

Gaussovo-Krügerovo zobrazenie používa Krasovského dotykový elipsoid. Územie Slovenska sa nachádza v treťom a štvrtom šesťstupňovom poludníkovom páse.

súradnicový systém so stotožnením rovinných súradníc so sférickými pravouhlými súradnicami bez redukcií zo zakrivenia Zeme so začiatkom v bode Gellérthegy v Budapešti a osou x v jeho poludníku

Systém sa miestami použil na katastrálne mapovanie spravidla v mierke 1 : 2880 na Slovensku v rokoch 1854 - 1864.

<vo vojenskej kartografii> mapa mierky 1 : 200 000 s obsahom poskytujúcim základné a všeobecné informácie o území

Termín generálna mapa vznikol v 19. storočí v Uhorsku a používal sa prakticky až do 2. svetovej vojny aj pre mapy Československa v mierke 1 : 200 000.

súradnicový referenčný systém, ktorého začiatok sa nachádza v ťažisku hmôt celej Zeme vrátane oceánov a atmosféry

fyzická osoba s odborným vzdelaním v oblasti geodézie, kartografie a katastra

1. Odborným vzdelaním v oblasti geodézie, kartografie a katastra sa rozumie vzdelanie získané úspešným ukončením strednej odbornej školy s maturitou v študijnom odbore Geodézia, kartografia a kataster alebo vysokoškolského študijného programu akreditovaného v študijnom odbore 5.1.3 Geodézia a kartografia.
2. V minulosti bol geodet chápaný ako odborník najmä v oblasti vyššej geodézie; súbežne existoval aj termín zememerač, ktorým sa chápal odborník v oblasti zememeračstva.

časť globálnej geodézie, ktorá sa zaoberá určovaním astronomických zemepisných súradníc a astronomických azimutov na zemskom povrchu na základe optického pozorovania prirodzených nebeských telies

súbor geodetických dokumentov a podkladov predkladaný na kolaudačné konanie stavebníkom ako súčasť DSZS

1. Geodetická časť DSZS sa vyhotovuje na základe priamych meraní priebežne počas zhotovenia stavebného diela.
2. Geodetickú časť DSZS vyhotovuje geodet zhotoviteľa stavby.

náuka o použití gravimetrie na geodetické účely

časť kartografie zaoberajúca sa geodetickými metódami vyhotovovania máp veľkých mierok a stredných mierok

najkratšia spojnica dvoch bodov na ľubovoľnej referenčnej ploche

V staršom období synonymum termínu geodetická krivka bol termín geodetická čiara.

geodetická sieť s krátkymi stranami (zvyčajne 5 m až 50 m) využívaná na veľmi presné meranie, vytyčovanie a kontrolu stavebných objektov a priemyselných zariadení

riešenie Laplaceovej parciálnej diferenciálnej rovnice pre poruchový potenciál s vhodnou okrajovou podmienkou, výsledkom ktorého je priebeh geoidu alebo kvázigeoidu, prípadne aj hodnoty poruchového potenciálu nad geoidom alebo nad fyzickým povrchom Zeme

spoločný nadradený pojem pre priestorovú, trigonometrickú, nive­lačnú a gravimetrickú sieť

špeciálny prípad dĺžkovej základnice, z ktorej sa využitím základnicovej siete vypočíta dĺžka strany astronomicko-geodetickej siete

Geodetická základnica sama alebo spolu s ďalšími takýmito základnicami určuje rozmer astronomicko-geodetickej siete.

rekognoskácia, stabilizácia, vytyčovanie a meranie hraničných znakov, hraničných a iných bodov súvisiacich s tvorbou a aktualizáciou hraničného dokumentárneho diela, meranie hraničných vodných tokov, mapovanie polohopisu v hraničnom pásme pre účel tvorby a aktualizácie hraničného dokumentárneho diela, preverovanie a kontrola priebehu štátnej hranice, tvorba a aktualizácia hraničného dokumentárneho diela

mapovanie využívajúce na podrobné meranie geodetické metódy

komplex zariadení na dlhodobé vedecké, kontrolné a porovnávacie meranie v odbore geodézie v oblasti geodetickej astronómie, fyzikálnej geodézie a kozmickej geodézie

súbor geodetických údajov a mapových podkladov potrebných na projektovanie stavieb

Geodetické podklady na projektovanie stavieb sa pripravujú podľa požiadaviek projektanta v primeranom rozsahu a vyhovujúcej podrobnosti. Patria sem mapové podklady, body referenčných geodetických sietí, body vytyčovacej siete, údaje o pôdnom a lesnom fonde a údaje katastra nehnuteľností.

súhrnné označenie odborných činností v odvetví geodézie alebo v jej určitej časti

1. Do začiatku osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa táto činnosť označovala aj termínom meračské práce.
2. Geodetické práce sa vykonávajú v teréne a v kancelárii.

spoločný a nadradený pojem na označenie formulára obsahujúceho textové, číselné a grafické údaje o geodetickom bode vrátane miestopisu bodu

vymedzenie tvaru a veľkosti katastrálneho územia jeho hranicami a lokalizovanie katastrálneho územia v geodetickom referenčnom systéme na určovanie polohy; v podmienkach katastra nehnuteľností na Slovensku ide o určenie všetkých lomových bodov obvodu katastrálneho územia v S-JTSK s kódom kvality 1 – 4

Strešný termín pre termíny geometrické určenie katastrálneho územia a polohové určenie katastrálneho územia.

vymedzenie tvaru a veľkosti nehnuteľnosti jej hranicami a lokalizovanie nehnuteľnosti v geodetickom referenčnom systéme na určovanie polohy; v podmienkach katastra nehnuteľností na Slovensku ide o určenie všetkých lomových bodov pozemku/ nehnuteľnosti v S-JTSK s kódom kvality 1 – 4; strešný termín pre termíny geometrické určenie pozemku a polohové určenie pozemku

súbory zariadení a služieb na jednoznačnú priestorovú a časovo určenú lokalizáciu priestorových a fyzikálnych informácií v geodetických referenčných systémoch s predpísanou presnosťou; ich súčasťou je štátna priestorová sieť, štátna trigonometrická sieť, štátna nivelačná sieť, štátna gravimetrická sieť a systém prostriedkov a postupov definujúcich ich parametre s predpísanou presnosťou a dokumentáciou, Slovenská priestorová observačná služba, Rezortná transformačná služba a referenčné modely a transformačné modely vyjadrujúce vzťahy medzi realizáciami geodetických referenčných systémov

uhol, ktorý zviera normálová rovina idúca daným smerom s rovinou elipsoidického poludníka v tomto bode

Počíta sa obvykle kladne od severnej vetvy poludníka smerom na východ.

trvalo stabilizovaný bod, prípadne trvalo signalizovaný bod, pre ktorý sú určené v stanovených geodetických referenčných systémoch súradnice, nadmorská výška, tiažové zrýchlenie (alebo niektorý z týchto údajov) s predpísanou presnosťou a potrebnou dokumentáciou

súbor definícií, konštánt a parametrov jednoznačne charakterizujúcich polohový, výškový alebo gravimetrický súradnicový systém

geodetický referenčný systém so základnými konštantami prijatými pre planétu Zem, ktorými bol definovaný elipsoid 1967

Geodetický referenčný systém 1967 je historický pojem, ktorý sa v súčasnosti už nepoužíva.

systém definovaný konštantami a = 6 378 137 m, GM = 3 986 005 · 10-8 m3 ·s-2 , J2 = 108 263 · 10-8 a ω = 7 292 115 · 10-11 rad · s- 4 , kde “.a" je dĺžka hlavnej polosi ekvipotenciálneho elipsoidu, „.GM" je geocentrická gravitačná konštanta, „J2" je zonálny geopotenciálny koeficient druhého stupňa a „ω " je uhlová rýchlosť rotácie Zeme

súbor definícií, konštánt a parametrov jednoznačne charakterizujúcich polohový súradnicový systém

a) súradnicový systém Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej („S-JTSK“), a b) Európsky terestrický referenčný systém 1989 („ETRS89“)

súbor definícií, konštánt a parametrov jednoznačne charakterizujúcich gravimetrický súradnicový systém

súbor definícií, konštánt a parametrov jednoznačne charakterizujúcich výškový súradnicový systém

a) Baltský výškový systém po vyrovnaní s označením Bpv, b) Európsky vertikálny referenčný systém s označením EVRS

súradnicový referenčný systém s definovanou elipsoidickou šírkou, dĺžkou a výškou

ETRS89, WGS84.

spoločný termín pre súradnicový referenčný systém alebo gravimetrický referenčný systém

1. vedný odbor zaoberajúci sa určovaním polohy objektov na Zemi, ich tvarov a tvaru samotnej Zeme
2. do 31.7.2018 pomenovanie znaleckého odvetvia s kódovým označením 15 01 00 ako časti znaleckého odboru geodézia a kartografia zahŕňajúce geodetické základy, podrobné bodové geodetické polia, inžiniersku geodéziu, vymeriavanie hraníc pozemkov a vymeriavanie štátnej hranice

1. Historický pojem pomenúvajúci vedný odbor „geodézia“ v slovenčine je zememeračstvo.
2. Vedný odbor „geodézia“ sa delí na vyššiu geodéziu a na nižšiu geodéziu.

1. označenie jedného zo študijných odborov v podskupine študijných odborov „architektúra a staviteľstvo“ skupiny študijných odborov „konštruovanie, technológie, výroba a komunikácie“
2. do 31.7.2018 pomenovanie jedného zo znaleckých odborov v sústave znaleckých odborov
3. označenie odboru vzdelania s kódom 3636x00 s možnosťou dosiahnutého vzdelania „vysokoškolské vzdelanie III. stupeň – doktorandské“ v štatistickej klasifikácii odborov vzdelania

1. V súlade s § 50 ods. 3 zákona č. 131/2002 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sústavu študijných odborov Slovenskej republiky spravuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.
2. Kódové označenie študijného odboru „geodézia a kartografia“ v sústave študijných odborov je 5.1.3.
3. Kódové označenie znaleckého odboru „geodézia a kartografia“ v sústave znaleckých odborov do 31.7.2018 bolo 15 00 00, ktorý sa členil na znalecké odvetvie „15 01 00 geodézia“ a na znalecké odvetvie „15 02 00 kartografia a fotogrametria“.

súhrnný pojem pre úlohy súvisiace s meraním, zobrazovaním a vytyčovaním podzemných častí stavebných objektov (napr. garáže, pivnice), podzemných stavebných objektov (napr. tunely, štôlne), banských objektov, objektov budovaných banským spôsobom a prírodných podzemných priestorov (napr. jaskyne)

Pri výkone týchto činností sa postupuje podľa osobitných predpisov a využívajú sa metódy a pravidlá určené týmito predpismi (napr. Výnos Ministerstva hospodárstva SR č. 1/1993 Zb. o banskomeračskej dokumentácii, pri banskej činnosti a niektorých činnostiach vykonávaných banským spôsobom).

vedná disciplína zaoberajúca sa príčinami síl a pohybov vo vnútri Zeme a ich účinkami na zemskú kôru a litosféru vrátane zemskej rotácie, tektonických pohybov, vulkanickej a seizmickej činnosti

veda, ktorá skúma fyzikálne vlastnosti Zeme alebo jej častí

Časťou geofyziky je gravimetria.

vedná disciplína skúmajúca geosféru ako styčný priestor litosféry, atmosféry, hydrosféry, pedosféry, biosféry a sociosféry

databáza obsahujúca geografické dáta

uhlová vzdialenosť roviny miestneho poludníka ľubovoľného bodu na povrchu Zeme od roviny nultého poludníka

1. U bodov ležiacich na východnej pologuli ide o východnú geografickú dĺžku, u bodov ležiacich na západnej pologuli ide o západnú geografickú dĺžku.
2. V súčasnosti sa za nultý poludník považuje greenwichský poludník.

informácia týkajúca sa objektov alebo javov priamo alebo nepriamo súvisiacich s miestom priradeným k Zemi

služba, ktorá spravuje, prezentuje, zobrazuje a poskytuje geografické informácie pre používateľov

časť kartografie zaoberajúca sa tvorbou geografických máp

Názov vznikol v hlbšej minulosti na označenie činnosti súvisiacich s tvorbou máp Zeme a jej časti.

1) mapa zobrazujúca Zem alebo jej časti
2) mapa zobrazujúca objekty, javy a ich charakteristiky, ktorými sa zaoberá geografia (zemepis)

<na účely zákona č. 125/2015 Z. z. o registri adries a o zmene a doplnení niektorých zákonov> priestorový údaj, ktorý označuje polohu geometrickej osi ulice alebo polohu iného verejného priestranstva, ktorá prechádza spojnicou lomových bodov ulice alebo spojnicou lomových bodov iného verejného priestranstva

Adresný bod a geografická os ulice sú vyjadrené v priestorových súradniciach geodetického referenčného systému, ktorým je Európsky terestrický referenčný systém 1989 (ETRS89).

uhlová vzdialenosť ľubovoľného bodu na povrchu Zeme od roviny rovníka meraná v rovine poludníka

U bodov ležiacich na severnej pologuli ide o severnú geografickú šírku, u bodov ležiacich na južnej pologuli ide o južnú geografickú šírku.

dáta s implicitným alebo explicitným vzťahom k miestu na Zemi

súbor geografických názvov

jednoznačný identifikátor miesta

Názov obce, ulice, číslo domu, katastrálne územie, parcelné číslo.

informačný systém zaoberajúci sa informáciami, ktoré sa tykajú objektov a javov na Zemi

vlastné meno neživého prírodného objektu a javu na Zemi a človekom vytvoreného geografického objektu trvale umiesteného na Zemi

1. Geografický názov je osobitný prípad toponyma.
2. Strešný termín pre geografický názov a názov mimozemského objektu je toponymum.

Trnava, Váh, Sĺňava, Afrika, Lomnický štít, Malá Fatra, Mokré diely, Tichý oceán.

<v GIS> reprezentácia objektu reálneho sveta v geografickom modeli
<v štandardizácii geografických názvov> topografický objekt na Zemi

teleso vyjadrujúce matematicko-fyzikálny tvar Zeme

1. Povrch geoidu je ekvipotenciálna plocha (plocha s konštantným tiažovým potenciálom), ktorá sa najlepšie primyká strednej hladine oceánov v zmysle kvadratickej normy.
2. Termín geoid zaviedol J.B. Listing v roku 1873.

(1) interdisciplinárna oblasť poznania na rozhraní informatiky, geografie, kartografie a ďalších disciplín, najmä geovied, ktorá skúma prírodné a sociálno-ekonomické systémy (ich štruktúru, vzťahy, dynamiku, fungovanie a pod.) pomocou modelovania
(2) súborné pomenovanie disciplíny zaoberajúcej sa geografickými informačnými systémami

Niektorí autori ju považujú za synonymum geomatiky.

časť globálnej geodézie, ktorá sa zaoberá riešením geometrických úloh súvisiacich s určovaním polohy na analyticky definovaných referenčných plochách nahrádzajúcich zemské teleso (guľa, elipsoid), alebo v trojrozmernom priestore

nivelačná metóda merania prevýšení so zámerou urovnanou do vodorovnej roviny

geometrický objekt reprezentujúci jednotlivý, spojitý a homogénny prvok priestoru

Geometrické primitíva sú nedeliteľné objekty, ktoré reprezentujú informácie o geometrii (tvare a rozmere). Sú to body, krivky, povrchy a telesá.

vymedzenie tvaru, veľkosti a rozmerov nehnuteľnosti jej hranicami

virtuálny priestorový model reality vytvorený fotogrametrickou metódou

výsledok geodetických a kartografických činností obsahujúci grafické znázornenie nehnuteľnosti pred zmenou a po zmene, výkaz výmer parciel a popisové pole

figurálny znak v tvare určitého pravidelného geometrického obrazca: kruhu, trojuholníka, štvorca a pod.

veda o terénnych tvaroch, ich vzniku a klasifikácii

výrazne ohraničená časť zemského povrchu vyznačujúca sa určitým typom a genézou reliéfu a rádom podľa veľkosti

záporný rozdiel tiažových potenciálov medzi geoidom a daným bodom

1. Číselná hodnota vyjadrená prácou, ktorá je potrebná na prenesenie hmotného bodu jednotkovej hmotnosti z miesta nulového potenciálu na hladinovú plochu zvoleného bodu.
2. Nie je to výška v dĺžkovom zmysle. Táto práca sa číselne rovná hodnote vyjadrenej v kilogalmetroch (v geopotenciálnych jednotkách). Body skutočnej hladinovej plochy majú konštantnú geopotenciálnu kótu, ale rôzne nadmorské výšky. Geopotenciálne kóty sa určujú len z gravimetrických a nivelačných meraní na zemskom povrchu (bez hypotéz o zložení zemskej kôry), takže majú jednoznačné hodnoty.

časť geodézie, ktorá sa zaoberá určovaním tvaru, rozmerov a charakteristík tiažového poľa zemského telesa a ich zmien v čase

1. Globálna geodézia sa delí na subdisciplíny: geometrická geodézia, fyzikálna geodézia, geodetická astronómia, kozmická geodézia a družicová geodézia.
2. V minulosti sa na označenie pojmu globálna geodézia používal termín základná geodézia a vyššia geodézia.

časť geodynamiky, ktorá skúma globálne pohyby zemskej kôry a ich príčiny

spoločný termín na označenie satelitných systémov umožňujúcich určovať presný čas, horizontálnu a vertikálnu polohu a rýchlosť v ľubovoľnom čase a na ľubovoľnom mieste na Zemi a v jej blízkom okolí

V súčasnosti sú funkčné systémy GPS, GLONASS, Galileo, BeiDou, QZSS a i.

globálny navigačný satelitný systém vybudovaný a prevádzkovaný Čínskou ľudovou republikou, ktorého vybrané služby sú dostupné aj širokej verejnosti

Starší názov systému je Compass.

globálny navigačný satelitný systém budovaný Európskou úniou a Európskou vesmírnou agentúrou, ktorého služby budú dostupné širokej verejnosti

globálny navigačný satelitný systém vybudovaný a prevádzkovaný armádou Ruskej federácie, ktorého vybrané služby sú dostupné aj širokej verejnosti

Termín je skratkou odvodenou z názvu “GLObaľnaja NAvigacionnaja Sputnikovaja Sistema".

globálny navigačný satelitný systém vybudovaný a prevádzkovaný armádou Spojených štátov amerických, ktorého vybrané služby sú dostupné aj širokej verejnosti

Termín je skratkou odvodenou z názvu „Global Positioning System NAVigation Signal Timing And Ranging“.

kartografické dielo zobrazujúce Zem, kozmické teleso alebo nebeskú sféru na povrchu gule

Zemský, mesačný, hviezdny glóbus

zmena tiažového zrýchlenia v istom smere na dĺžkovú jednotku (spravidla na 1 meter)

Jednotkou tiažového zrýchlenia je eötvös = 10-9s-2.

analýza kartografického diela s použitím rôznych grafických postupov, najmä pomocou profilov, rezov, grafov, diagramov, blokdiagramov, grafickým sčítaním, odčítaním, násobením povrchov a niektorými kartometrickými a morfometrickými metódami

chyba, ktorá vznikla pri grafickom spracovaní mapy

súčasť identifikácie parcely obsahujúca grafické znázornenie parcely právneho stavu s parcelou(ami) v katastrálnej mape

1. Grafická identifikácia parciel sa vyhotovuje ako príloha k písomnej identifikácii parciel v prípadoch, ak je potrebné zistiť zobrazenie parciel právneho stavu v katastrálnej mape, pričom tieto parcely sú zlúčené do väčších celkov alebo sú rozdelené do viacerých parciel a hranice identifikovaných parciel v teréne spravidla nie sú zreteľné.
2. Parcela právneho stavu sa zobrazuje na kópii katastrálnej mapy čiarkovane s uvedením parcelného čísla v zátvorke.

preskúšanie výsledkov meračských, výpočtových alebo zobrazovacích prác grafickým nezávislým spôsobom

Historický pojem; súčasť staršej, dnes už nepoužívanej technológie.

pôvodná mapa vyhotovená stolovou metódou

Prvotné meračské údaje grafickej mapy neboli zaznamenávané.

meracia metóda, pri ktorej sa poloha bodov určuje grafickou konštrukciou, napr. pretínaním smerov zobrazených na origináli mapového listu na meračskom stole alebo grafickým fotogrametrickým vyhodnocovaním

Historický pojem; súčasť starších technológií merania.

vyjadrenie mierky mapy v podobe úsečky s číselným označením hodnoty dĺžky úsečky a jej jednotlivých dielov

presnosť mapovej kresby závislá od použitých grafických prostriedkov

Napr. pri ručnom spracúvaní je presnosť mapovej kresby 0,15 mm, pri použití automatického kresliaceho stola je presnosť mapovej kresby 0,05 - 0,10 mm.

súbor grafických prvkov tvoriaci výrazový prostriedok na vyplnenie areálu mapy namiesto farby

Jednou z dôležitých vlastnosti grafickej vzorky je jej textúra.

fotogrametrické vyhodnotenie, ktorého výsledkom je polohopis a výškopis v grafickej podobe

pretínanie s využitím priesečníka smerov na určovaný bod z rôznych stanovísk orientovaného meračského stola

časť geometrického plánu obsahujúca grafické zobrazenie geodetického určenia nehnuteľností pred zmenou a po zmene s uvedením dovtedajších a nových parcelných čísel a druhov pozemku

prístroj na meranie tiažového zrýchlenia

v širšom chápaní náuka o meraní charakteristík tiažového poľa Zeme

tematická mapa zobrazujúca charakteristiky tiažového poľa Zeme

sústava bodov so známym rozdielom tiažového zrýchlenia vhodnej veľkosti, ktorá slúži ako terénny etalón pre kalibráciu relatívnych gravimetrov

1. Existujú 2 typy gravimetrických základníc: šírková gravimetrická základnica, kde sa potrebný rozdiel tiažového zrýchlenia získa pomocou rozdielu zemepisných šírok jednotlivých bodov a výšková gravimetrická základnica, kde sa potrebný rozdiel tiažového zrýchlenia získa pomocou rozdielu nadmorských výšok jednotlivých bodov.
2. Tiažové zrýchlenie na bodoch gravimetrickej základnice má byť určené pomocou absolútneho gravimetra.

meranie tiažových zrýchlení na vhodne volených bodoch zemského povrchu tak, aby na jeho podklade mohli byt vyhotovené gravimetrické mapy obsahujúce kóty a izočiary tiažového zrýchlenia

medzinárodný gravimetrický referenčný systém prijatý na zasadnutí Medzinárodnej únie geodézie a geofyziky IUGG v roku 1971 v Moskve Rezolúciou č. 11

1. Oficiálnou skratkou pre termín Gravimetrický referenčný systém 1971 je IGNS 71, čo je skratkou anglického ekvivalentu International Gravity Standardization Net 1971, ktorý nahradil Postupimský gravimetrický referenčný systém.
2. Základ Gravimetrického referenčného systému 1971 tvoria absolútne gravimetrické merania vykonané pomocou balistického absolútneho gravimetra na 8 gravimetrických bodoch.
3. Gravimetrický referenčný systém 1971 je realizovaný množinou 1854 gravimetrických bodov rozložených na všetkých kontinentoch.

kinematický referenčný systém definovaný geometrickými a fyzikálnymi parametrami, kde geometrické parametre definujú polohy bodov a fyzikálne parametre definujú charakteristiky tiažového poľa Zeme vztiahnuté k týmto bodom

prvý gravimetrický systém pre Československú socialistickú republiku pripojený na postupimský medzinárodný gravimetrický systém a označený rokom 1957

Základom bola gravimetrická sieť I. a II. rádu zameraná v rokoch 1948 – 1954 Nörgaardovým gravimetrom.

druhý gravimetrický systém pre Československú socialistickú republiku pripojený na postupimský medzinárodný gravimetrický systém a označený rokom 1964

Záväzná skratka pre tento systém je S-Gr 1964.

poludník prechádzajúci pasážnikom (prístrojom na určovanie presného okamihu prechodu hviezd cez poludník) starej hvezdárne v londýnskej štvrti Greenwich

V roku 1883 bol na konferencii v Ríme prijatý ako nultý poludník pre celú Európu a v roku 1884 na konferencii vo Washingtone pre celý svet.

jeden z katastrálnych súradnicových systémov bývalého Rakúsko-Uhorska so začiatkom v bode Gusterberg v Hornom Rakúsku a osou X v jeho poludníku

1. Základom bola katastrálna triangulácia z rokov 1821 – 1840 a Cassiniho zobrazenie.
2. Použil sa na katastrálne mapovanie v mierke 1 : 2880 aj v Čechách a Rakúsku.

zariadenie využívané na meranie zmeny orientácie v navigácii

1. Základným konštrukčným prvkom mechanického gyroskopu je zotrvačník, ktorý má obmedzený jeden stupeň voľnosti.
2. Základným konštrukčným prvkom optického gyroskopu je optický prvok (hranol, vinutie optického vlákna) realizujúci dráhu monochromatického zväzku lúčov, ktorý na určenie zmeny orientácie využíva fyzikálny princíp Sagnacovho efektu.

prístroj na určenie zemepisného azimutu, tvorený spojením teodolitu a mechanického zotrvačníkového gyroskopu

1. Podľa spôsobu spojenia teodolitu a gyroskopu rozoznávame gyroteodolit so zaveseným gyroskopom a gyroteodolit s nasadzovacím gyroskopom.
2. Na určenie zemepisného severu (azimutu) sa využíva schopnosť zotrvačníka, nachádzajúceho sa na povrchu Zeme, ustáliť os rotácie v rovine zemepisného poludníka. Moment pôsobiaci na os zotrvačníka je priamo úmerný uhlovej rýchlosti rotácie Zeme, kinetickému potenciálu zotrvačníka a veľkosti uhla, ktorý zviera os zotrvačníka a rovina poludníka.