Terminologický slovník

menšia lesná plocha obyčajne s trávno-bylinným podrastom najmä v nížinách a vo vápencových pohoriach v mierne teplých oblastiach Európy

podľa S. 215. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

proces dosiahnutia vzájomnej interoperability priestorových dát

1. Smernica INSPIRE definuje jednu zo základných úloh v rámci harmonizácie priestorových dát ako formu vývoja dátových špecifikácií.
2. V oblasti vývoja dátových špecifikácií sa proces harmonizácie priestorových dát zameriava na požiadavky pre rôzne dátové formáty, rôzne dátové modely, metadáta, sémantiku objektov a rozdielne súradnicové systémy.

Bod 3.5.25 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

agregovanie metaúdajov z viacerých zdrojov za účelom zlepšenia vzájomnej interoperability

Cieľom harvestovania metaúdajov je tvorba množiny pravidiel, ktoré sú používané zariadeniami pripojenými k počítačovej sieti na komunikáciu, zabezpečiť ľahšie vyhľadanie informácií na internete a tým prispieť k uľahčeniu ich použiteľnosti.

Bod 3.5.26 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

pravidelná sústava na seba kolmých čiar reprezentujúcich na mape 100 metrové vzdialenosti

Termín č. 772 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

súčasť kartografie zaoberajúca sa históriou (dejinami) máp a ich tvorcov

podľa Bodu 3.1.29 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

mapa vyhotovená v minulosti

Mapa Regnum Hungariae v atlase vydanom v roku 1752.

Bod 3.2.33 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

geografický názov používaný v minulosti, ktorý sa odlišuje od súčasného geografického názvu toho istého objektu

1. Historické geografické názvy a súčasné geografické názvy sú vzájomne komplementárne.
2. Onomastika do kategórie historických geografických názvov nezaraďuje názvy zaniknutých geografických objektov, pokiaľ neboli nahradené odlišnými súčasnými geografickými názvami, ako napr. Starina, Ostrožnica, Zvala (vysťahované a zatopené obce vodnou nádržou Starina), Slanica, Ľavkovo, Ústie (zatopené obce Oravskou vodnou nádržou), Rakúsko-Uhorsko, Juhoslávia, Česko-Slovensko, Sovietsky zväz, Osmanská ríša, Nemecká demokratická republika, Pompeje (výbuchom sopky zničená obec), Bizónia.

Turčiansky Svätý Martin, Stalinov štít, Štít Františka Jozefa, Svätý Kríž nad Hronom, Prešporok, Frašták, Stalingrad, Sztalinváros, Stalinogród, Leningrad, Gottwaldov.

Bod 3.3.38 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

1. horná hranica pravdepodobnosti chyby prvého druhu
2. pravdepodobnosť, že sa hodnota testovacej štatistiky realizuje do kritickej oblasti napriek platnosti nulovej hypotézy

forma abstrakcie dosiahnutá pomocou vybraného súboru architektonických konceptov a štruktúrovacích pravidiel so zameraním sa na jednotlivé súčasti systému

Bod 3.4.20 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

1. povinnosť vlastníkov, užívateľov a miestnych národných výborov (MNV) hlásiť zmeny vyplývajúce zo zákona o evidencii nehnuteľností s cieľom zabezpečiť stály súlad údajov (informácií) v evidencii nehnuteľností so skutočným stavom
2. názov tlačiva, ktorým sa zmena ohlasovala

1. Pojem hlásenie zmien súvisel s evidenciou nehnuteľností.
2. Hlásením zmien sa oznamovala zmena užívateľa alebo vlastníka, zmena druhu pozemku, zmena spôsobu užívania a pod.

podľa Termínu č. 198 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978.

gravimetrická základnica, ktorej hodnoty tiažového zrýchlenia boli určené absolútnym gravimetrickým meraním a ktorá bola prijatá za celoštátny etalón

Bod 8.10 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

os súmernosti stavby v smere jej dlhšieho rozmeru alebo niektorá z množiny osových priamok vyznačených v pôdoryse stavby

1. Hlavná os stavby slúži na vytýčenie priestorovej polohy stavby.
2. V minulosti sa používal termín hlavná stavebná os.

podľa Bodu 12.15 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

veľká (rovníková) polos „a" poludníkovej elipsy

Bod 7.1.9 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

nevhodné, použi termín zvýraznená vrstevnica

podľa Termínu č. 869 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

dĺžka priamej spojnice projekčného centra kamery a hlavného snímkového bodu

Pri metrických kamerách sa hlavná vzdialenosť nazývala konštanta kamery.

geometrické prvky oblúka vyjadrujúce jeho tvar

Hlavné prvky kružnicového oblúka sú polomer (r), dĺžka dotyčnice (t), dĺžka oblúka (o), vzopätie (h), stredový uhol (a), vrcholový uhol (t) a hlavná tetiva (s0).

geometrické prvky oblúka vyjadrujúce jeho tvar

Hlavné prvky výškového oblúka sú polomer (r), dĺžka dotyčnice (t), vzdialenosť začiatku a konca oblúka (lZ) a sklon dotyčníc (s).

fyzická osoba s odbornou spôsobilosťou podľa osobitného predpisu (§3 výnosu Ministerstva hospodárstva SR z 20. júla 1993 č. 1/1993 o banskomeračskej dokumentácii pri banskej činnosti a niektorých činnostiach vykonávaných banským spôsobom)

1. Funkciu hlavného banského merača môže vykonávať osoba s vysokoškolským vzdelaním banskomeračského odboru s minimálne dvojročnou praxou alebo banskogeologických a geodetických odborov s minimálne trojročnou praxou v odbore banské meračstvo.
2. Odbornú spôsobilosť preukáže osoba zložením skúšky pred komisiou Ministerstva hospodárstva SR podľa skúšobného poriadku vydaného Ministerstvom hospodárstva SR. O odbornej spôsobilosti vydá Ministerstvo hospodárstva SR osvedčenie.

bod vyjadrujúci polohu začiatku (ZO, TK) a konca (KO, KT) oblúka, stredu kružnice (S), vrcholu oblúka (V) a priesečníka dotyčníc (VB)

Bod 11.15 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009

bod v trase líniovej stavby vo vymedzenej vzdialenosti alebo v styku dvoch smerových návrhových prvkov trasy (priamky a oblúka, dvoch oblúkov a pod.), určujúci polohu trasy vo vodorovnej rovine

Bod 12.14.3 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

bod vyjadrujúci polohu začiatku oblúka (ZOZ), konca oblúka (KOZ), vrcholu oblúka (VOZ) a priesečníka dotyčníc (VBZ)

najvýraznejší a najvyšší hrebeň v hrebeňovom pohorí

podľa S. 220 a 232. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

obojstranne orientovaný polygónový ťah súradnicovo pripojený na dva trigonometrické body, zhusťovacie body, prípadne na ich zaisťovacie body alebo polygónový ťah začínajúci sa na niektorom z týchto bodov a končiaci na uzlovom bode

Historický pojem; súčasť staršej, dnes už nepoužívanej technológie mapovania.

podľa Termínu č. 323 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

priesečník hlavného lúča autokolimácie so snímkovou rovinou

Hlavný lúč autokolimácie je v predmetovom priestore kolmý na obrazovú rovinu a prechádza projekčným centrom.

výškový bod umiestnený mimo vytyčovaného stavebného objektu a jeho vplyvu, z ktorého sa vytyčuje výšková úroveň objektu

Bod 12.14.4 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

záporný výškový údaj bodu ležiaceho pod vzťažnou plochou

Bod 3.3.39 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľaTermínu č. 833 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

špeciálne zriadený objekt na umiestnenie nivelačnej značky osadený spodnou časťou hlbšie ako 2 m pod povrch

súbor špeciálnych meračských prác, výsledkom ktorých je určenie výšok bodov banského výškového bodového poľa v podzemí

1. Ak je možné na hĺbkové meranie využiť úklonné banské dielo (štôlňu, chodbu), vykoná sa geometrickou niveláciou.
2. Ak sa na hĺbkové meranie využíva zvislé banské dielo (šachta, jama, komín), vykoná sa zvisle zaveseným hĺbkovým pásmom alebo sústavou zvisle zavesených pásiem (dĺžky 30 m alebo 50 m) a nivelačným prístrojom.
3. Na hĺbkové meranie cez zvislé banské diela sa môže využiť aj elektronický diaľkomer.

Bod 11.23 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009

záporný výškový uhol

Historický pojem; súčasť staršej, dnes už nepoužívanej technológie mapovania.

podľa Termínu č. 343 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

pozri termín izobata

podľa Bodu 7.2.4.2 STN 73 0401-3 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040 a Termínu č. 830 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

list vlastníctva s čiastočne alebo úplne absentujúcou majetkovou podstatou v časti A LV

1. Hluchý list vlastníctva je pojem spojený s istou vývojovou etapou katastra nehnuteľností (evidencie nehnuteľností); hluché listy vlastníctva boli odstraňované najmä zápisom registra obnovenej evidencie pozemkov do katastrálneho operátu postupne v každom katastrálnom území.
2. Hluchý list vlastníctva mal vpísanú majetkovú podstatu do časti „Iné údaje“ LV resp. do časti „C–Ťarchy“ LV náhradným textom napr. „Ďalšie nehnuteľnosti združené v užívaní socialistických organizácií“ alebo „Nehnuteľnosti uvedené v dedičskej listine XY“.

záväzné údaje katastra nehnuteľností a ďalšie vybrané údaje katastra nehnuteľností

Medzi ďalšie vybrané údaje katastra nehnuteľností, ktoré sú zahrnuté do hodnoverných údajov katastra nehnuteľností, patria: údaj o spôsobe využitia pozemku, výmera parcely registra E, druh pozemku evidovaného ako parcela registra E, geodetické určenie pozemku a výmera pozemku evidovaného ako parcela registra C, ak súradnice všetkých lomových bodov hraníc pozemku neboli určené v zmysle katastrálneho zákona a cena nehnuteľností.

Bod 2.8.1 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

<pre GIS> prvok metakvality vyjadrujúci korektnosť kvality dát

Bod 3.5.27 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

všeobecná zásada spoľahlivosti údajov katastrálneho operátu, ktorá prestáva platiť iba v prípade, ak sa preukáže opak

Hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností znamená, že každý môže veriť, že údaje v ňom obsiahnuté zodpovedajú právnemu stavu a skutočnosti, a že každý sa môže na tieto údaje spoľahnúť a zároveň ich používať pri právnych úkonoch týkajúcich sa nehnuteľností.

Bod 3.2.14 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

vysokohorská lúka nad hornou hranicou lesa s trávno-bylinným porastom, často využívaná ako pasienok

podľa S. 225. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

<v matematike> vzťah medzi dvoma doménami, kde funkcia prechodu z jednej domény do druhej zachováva štruktúru prvej domény

Homomorfizmus sa od izomorfizmu líši tým, že sa nevyžaduje inverzná funkcia (ide o jednosmernú funkciu prechodu). Pri izomorfizme ide o dva homomorfizmy, ktoré sú navzájom funkčne inverzné.

1. Topologický homomorfizmus (je to homomorfizmus pretože zachováva topologické charakteristiky).
2. Mapovanie topologických komplexov na ich geometrické realizácie (je to homomorfizmus pretože zachováva pojem hranica).

Bod 3.4.21 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

každé z dvoch alebo viacerých identických toponým pomenúvajúcich rozmanité topografické objekty

Talianske názvy pre Monaco (mesto) a Monaco (kniežatstvo), slovenské názvy: Orava (región) a Orava (vodný tok), Agátina (les v Šišove, BN), Agátina (pole v Dolnom Trhovišti, HC) a Agátina (pole v Kalništi, SK), Branč (obec, NI), Branč (pole v Radnovciach, RS) a Branč (les v Čoltove, RO), Paríž (mesto vo Francúzsku), Paríž (osada v Gbelciach, NZ) a Paríž (pole v Gbelciach, NZ), Štitáre (obec, NI), Štitáre (pole v Kozárovciach, LV), Argentína (štát), Argentína (les v Šumiaci, BR), Argentína (pasienok v Spišskej Belej, KK), Argentína (lúka v Lužiankach, NR).

Termín 130 z Glossary of Terms for the Standardization of Geographical Names, Department of Economic and Social Affairs Statistics Division, United Nations New York, 2002, ST/ESA/STAT/SER.M/85, ISBN 92-1-061192-6, v znení dodatku z roka 2007 a 2019.

súvislá skupina pozemkov v jednom katastrálnom území zvyčajne označená svojim chotárnym názvom

podľa Termínu č. 218 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

urovnanie dosky meračského stola do vodorovnej polohy

Termín č. 526 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

zmena tiažového zrýchlenia na jednotku dĺžky v smere osí x a y ležiacich vo vodorovnej rovine (kolmej na smer pôsobenia tiaže)

Bod 8.2.3 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

pozri termín vodorovný uhol

podľa Termínu č. 344 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

jedna z podzemných meračských značiek osadená najbližšie pod úrovňou terénu

podľa Termínu č. 194 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977; Termínu č. 155 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977

algebrický rozdiel medzi najväčšou možnou hodnotou vytyčovanej veličiny a projektovanou hodnotou vytyčovanej veličiny

Bod 15.8.2 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

typ povrchu s veľmi rozčleneným reliéfom, s výškovými rozdielmi 311 – 470 m n. m.

podľa S. 228. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

súbor pozemkov evidovanej obce, zmenšený o pozemky, ktorých užívatelia bývali mimo predmetnej obce

Pojem hospodárska obec súvisel s evidenciou nehnuteľností.

Termín č. 36 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978. 53 s.

komplex opatrení na také usporiadanie a využívanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktoré v danej etape rozvoja poľnohospodárstva utváralo optimálne podmienky na socialistickú veľkovýrobu

1. Pojem hospodársko-technická úprava pozemkov súvisel s evidenciou nehnuteľností.
2. Podstatnou charakteristikou hospodársko-technickej úpravy pozemkov bolo, že nezohľadňovala vlastnícke vzťahy k pozemkom v priestore usporadúvaného pôdneho fondu.
3. Záväznou skratkou termínu hospodársko-technická úprava pozemkov bolo HTÚP.

podľa Termínu č. 234 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978.

množina pozemkov, na ktorých hospodári poľnohospodárska výrobná jednotka

les s prevládajúcou drevinou hrabom obyčajným (Carpinus betulus)

<v topológii> 1-rozmerné topologické primitívum

Geometrickou realizáciou hrany je krivka. Hranica hrany je množina jedného alebo dvoch uzlov spojených hranou v rámci topologického komplexu.

Bod 3.4.22 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

hranica medzi pozemkami rôzneho druhu pozemku

podľa https://www.slovnikcuzk.eu/.

spojnica lomových bodov, ktorá oddeľuje dve katastrálne územia

Hranica katastrálneho územia môže byť totožná s hranicou územnosprávnej jednotky.

Bod 3.1.14 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa https://www.slovnikcuzk.eu/.

lomená čiara zobrazujúca v mape hranicu pozemku

Bod 3.1.15 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa https://www.slovnikcuzk.eu/.

čiara vymedzujúca časť hladiny mora, kde sa vyskytuje plávajúci ľad vzniknutý mrznutím vody pri povrchu, alebo pochádzajúci z pevninského ľadovca

podľa Termínu č. 32, s. 23. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991.

hranica medzi jednotlivými druhmi lesných porastov

Hranica medzi jedlinou a bučinou.

Termín č. 153 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

priama spojnica jej lomových bodov

Bod 3.1.16 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

čiara ohraničujúca plochu, v ktorej teplota horniny je v období viac ako dva roky pod bodom mrazu

podľa Termínu č. 18, s. 18. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991.

čiara vymedzujúca územie pokryté trvalým ľadom v oblastiach okolo zemských pólov a vo vysokých pohoriach

podľa Termínu č. 43, s. 26. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991.

čiara vymedzujúca časť hladiny mora, ktorá je pokrytá súvislou ľadovou pokrývkou

Hranica zamŕzania morí je v mapách zakreslená svojou priemernou polohou pre jednotlivé mesiace roka, alebo svojou krajnou polohou v teplom období roka a v chladnom období roka.

podľa Termínu č. 50, s. 28. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991.

účelová mapa spravidla veľkej mierky, zobrazujúca priebeh štátnej hranice, hraničné body, hraničné znaky príp. špecifiká vyznačenia štátnej hranice

Hraničná mapa je súčasťou hraničného dokumentárneho diela.

Bod 3.6.6 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Zákona č. 298/1999 Z. z. o správe štátnych hraníc.

stojatá alebo tečúca voda alebo jej úsek, ktorými prebieha štátna hranica a ostatné povrchové a podzemné vody v profile, v ktorom ho/ich pretína štátna hranica

1. Pojem hraničná voda je definovaný v príslušnej medzinárodnej dohode alebo zmluve.
2. Hraničná voda je vyznačená v hraničných dokumentoch.
3. Hraničná voda býva označená aj termínom hraničný vodný tok.

Hraničnou vodou je napríklad vodný tok, vodná nádrž, jazero, rybník.

súbor hraničných máp a dokumentov o vytýčení, vyznačení, zameraní a popise priebehu štátnych hraníc

Obsah a forma hraničného dokumentárneho diela je určená príslušnou medzinárodnou zmluvou.

Bod 3.6.7 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Zákona č. 298/1999 Z. z. o správe štátnych hraníc.

bod hraničnej čiary, ktorého polohu možno jednoznačne určiť v geodetickom referenčnom systéme súradnicami uvedenými v platnom hraničnom dokumentárnom diele

Zákon č. 298/1999 Z. z. o správe štátnych hraníc

stabilizačný znak, spravidla v tvare kamenného hranola, slúžiaci na označenie bodov administratívnej, technickej alebo vlastníckej hranice

V prípade označenia priebehu štátnej hranice sa používa termín hraničný znak.

Bod 5.4 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

stabilizačný znak z nahromadenej hliny alebo kamenia do tvaru kopčeka označujúci bod na hranici

Bod 3.6.8 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Termínu č. 165 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

pozri termín hraničná voda

sústava povrchovej a podzemnej meračskej značky, ktorá vyznačuje priebeh štátnych hraníc

Zákon č. 298/1999 Z. z. o správe štátnych hraníc.

<v topológii> graf vytvorený pomocou topologického komplexu zloženého zo všetkých hrán a prepojených uzlov v rámci tohto komplexu

Bod 3.4.24 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

vypuklá geomorfologická jednotka s pretiahnutým pôdorysom, výraznými okrajovými svahmi a úzkou skalnatou vrcholovou časťou

Hrebeň môže byť buď hlavný hrebeň alebo rázsocha (bočný hrebeň).

S. 232. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

metóda podrobného merania polohopisu skupiny podrobných bodov pretínaním napred z orientovaných smerov meraných aspoň na dvoch daných bodoch

Bod 7.17.5 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

tematická mapa zobrazujúca objekty, javy a ich charakteristiky, ktoré sú predmetom humánnej geografie

Mapa charakteristík obyvateľstva, mapa hospodárstva, mapa kultúry.

Bod 3.2.34 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

počet geografických názvov na plošnú jednotku mapy

Termín č. 888 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

počet predmetov merania polohopisu na jednotku plochy

Historický pojem; súčasť staršej, dnes už nepoužívanej kartografickej technológie.

podľa Termínu č. 813 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

tematická mapa zobrazujúca hviezdy, súhvezdia a ďalšie vesmírne objekty a javy

V školských alebo populárnych atlasoch sa hviezdna mapa označuje aj ako mapa hviezdnej oblohy.

Bod 3.2.35 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

vodstvo a vodné objekty (pramene, vodné toky a vodné plochy) vyjadrené znakmi v mape

Bod 3.2.36 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

tematická mapa zobrazujúca hydrologické objekty, javy a ich charakteristiky, ktoré sú predmetom skúmania hydrológie

Bod 3.2.37 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

geografický názov objektu hydrologického charakteru

Objekty hydrologického charakteru sú vodný tok, rieka, potok, prameň, more, oceán, záliv, zátoka, jazero, vodopád, vodná nádrž, rybník, prieplav a i.

Kysuca, Ondava, Studený potok, Skalnaté pleso, Hviezdoslavov vodopád, Níl, Spréva, Lužická Nisa, Litava, Halštrov, Salica, Svetlá, Eufrat, Dneper, Amazonka, Blatenské jazero, Balaton, Ženevské jazero, Temžský záliv, Beringov prieliv, Niagarské vodopády, Čierne more, Tichý oceán, Pacifik.

podľa Bodu 3.3.41 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

určovanie výšok bodov meraním prevýšení medzi susednými bodmi metódou založenou na fyzikálnom princípe spojených nádob

1. Na meranie sa využíva zariadenie pozostávajúce z valcových sklenených nádob s možnosťou merania pohybu hladiny kvapaliny v nich, ktoré sú spojené hadicami alebo trubkami.
2. Rozsah meraného prevýšenia je limitovaný veľkosťou nádob (max. 150 mm).
3. Presnosť určenia prevýšenia závisí najmä od spôsobu merania zmeny hladiny kvapaliny, nachádza sa v rozpätí 1,00 mm až 0,01 mm.

Bod 6.31.3 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

snímka vytvorená viacerými snímačmi prostredníctvom desiatok až stoviek presne vymedzených spektrálnych pásiem

Kombináciou rôznych pásiem vznikajú rôzne farebné syntézy v nepravých farbách.

mapa terénu vyjadrujúca vertikálne pomery zemského povrchu pomocou výškových vrstiev, ktoré sa vyznačia rôznymi farbami, napr. „čím vyššie, tým tmavšie“, „čím vyššie, tým svetlejšie“ a pod.

podľa Bodu 3.2.38 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.