Terminologický slovník

vzdialenosť bodu od plochy aproximujúcej strednú hladinu mora (napr. od plochy geoidu) meraná po tiažnici; jej hodnota sa rovná zmene tiažového potenciálu od tejto plochy delenej integrálnou strednou hodnotou tiažového zrýchlenia pozdĺž tiažnice

1. Rozoznávame niekoľko typov nadmorských výšok, ktoré sa navzájom mierne líšia (napr. pravá ortometrická výška, Helmertova ortometrická výška, Molodenského normálna výška, dynamická výška). Na Slovensku je používaná Molodenského normálna výška v baltskom výškovom systéme - po vyrovnaní.
2. Body nachádzajúce sa nad plochou aproximujúcou strednú hladinu mora majú kladnú nadmorskú výšku a body ležiace pod touto plochou majú zápornú nadmorskú výšku.
3. Nadmorská a elipsoidická výška sa môžu navzájom líšiť rádovo až 100 metrov. Na území Slovenska je rozdiel nadmorskej a elipsoidickej výšky v intervale 37 až 44 metrov, pričom nadmorská výška je na území Slovenska vždy menšia.

zvýšenie stavby o najmenej jedno poschodie alebo o podkrovie pri zachovaní konštrukčnej a prevádzkovej jednoty stavby

Pri inžinierskych stavbách sa za nadstavbu považuje aj trvalé zvýšenie stavby o viac ako 1,5 m, ak nie je ustanovené inak v prílohe č. 2 zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe.

podľa zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe.

stavba a jej zariadenie nad zemským povrchom spojené s ním pevným základom

V minulosti nesprávne používaný termín v evidencii nehnuteľností a v katastri nehnuteľností. V súčasnosti tento termín neexistuje.

Podľa termínu č. 2 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978. 53 s.

chyba merania, ktorá má charakter náhodnej premennej s normálnym (Gaussovým) rozdelením pravdepodobnosti

náhodná veličina vyjadrená v číselnej forme, jej hodnota má náhodný charakter a jej stochastické vlastnosti možno určiť na základe teórie pravdepodobnosti

pozri termín planina

podľa S. 391 a 451. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

mapa podrobného polohopisu vyhotovená v rokoch 1956 až 1960 fotogrametricky v mierke 1 : 2880 alebo 1 : 5000 na Slovensku a v malom rozsahu i na Morave v obciach, prípadne katastrálnych územiach, ktoré nemali nijaké mapy podrobného polohopisu alebo nemali mapy vyhovujúce účelom jednotnej evidencie pôdy, resp. evidencie nehnuteľností

Pojem náhradná mapa súvisel s jednotnou evidenciou pôdy a s evidenciou nehnuteľností.

podľa Termínu č. 294 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978.

pozemok vyčlenený na inom mieste ako náhrada za pôvodný pozemok, napr. pri hospodársko-technickej úprave pozemkov

Pojem náhradný pozemok súvisel s evidenciou nehnuteľností.

Termín č. 98 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978. 53 s.

osoba oprávnená dočasne užívať prenajatú hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec

Bod 3.2.24 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa https://www.slovnikcuzk.eu/.

právo, kde jedna strana (prenajímateľ) dáva druhej strane (nájomcovi) hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec na užívanie (do nájmu) spôsobom určeným v zmluve

Nájomné právo môže byť predmetom evidovania v katastri nehnuteľností, ak ide o nehnuteľnosť a nájom trvá aspoň päť rokov.

Bod 3.2.25 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa https://www.slovnikcuzk.eu/.

viac alebo menej pravidelná časť kužeľovej plochy s malým sklonom vzniknutá usadeninami pri ústí eróznych rýh a vodných tokov

Termín č. 607 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

vypuklý terénny tvar vytvorený nánosmi v dolinách so širokým dnom

Termín č. 633 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

metaúdaje, súbory priestorových údajov, služby priestorových údajov, sieťové služby a sieťové technológie, dohody o zdieľaní, prístupe a využívaní údajov pre akúkoľvek činnosť, pre ktorú sú tieto údaje využiteľné, koordinačné a monitorovacie mechanizmy, procesy a postupy zriadené, prevádzkované alebo sprístupnené

Bod 3.4.43 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa zákona NR SR č. 3/2010 Z. z. o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie.

administratívne centrum vybavené riadiacim softvérom na komplexnú správu služby SKPOS, ktoré zabezpečuje všetky činnosti spojené s jej každodennou prevádzkou a rozvojom

Národné servisné centrum SKPOS je prepojené rezortnou virtuálnou sieťou so všetkými permanentnými referenčnými stanicami z územia Slovenska zaradenými do služby. Pohraničné stanice z okolitých štátov zaradené do SKPOS sú pripojené na národné servisné centrá okolitých štátov.

komplexný tematický atlas štátu

Bod 3.2.68 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

všetky veci v štátnom vlastníctve (hmotný národný majetok) a všetky pohľadávky a iné majetkové práva štátu

1. Pojem národný majetok súvisel s evidenciou nehnuteľností.
2. V evidencii nehnuteľností sa ako vlastník nehnuteľného národného majetku zapisoval československý štát s vyznačením organizácie, ktorá majetok spravovala.

Ods. 1 § 64 Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb.; Ods. 2 § 1 a § 2 Vyhlášky Ministerstva financií č. 104/1966 Zb. o správe národného majetku.

mapa veľkého formátu používaná na didaktické alebo reklamné ciele, využívajúca mapové vyjadrovacie prostriedky, ktoré sú viditeľné a rozlíšiteľné z väčšej vzdialenosti (3 m až 5 m i viac)

Bod 3.2.69 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

meračská značka (na vyznačenie polohy alebo výšky geodetického bodu) osadená do zvislej steny stavby

Bod 5.6 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

skúšobná sútlač jednotlivých farieb mapy, ktorá slúži na posúdenie obsahovej a technickej kvality viacfarebného obsahu mapy pred definitívnou tlačou

Bod 3.3.88 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

tematická mapa slúžiaca na zabezpečenie leteckej alebo lodnej (námornej alebo riečnej) navigácie

Bod 3.2.70 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

vrstevnica znázorňujúca projektovaný reliéf zemského povrchu v upravovanom území

Bod 3.3.89 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

schopnosť mapy vyvolať u používateľa mapy predstavu uľahčujúcu pochopenie určitej reality zobrazenej pomocou mapových znakov

Je to nielen trojrozmerná názornosť, ale aj spôsob selektívneho vnímania a chápania jednotlivých zložiek obsahu mapy.

Bod 9.1.4 STN 73 0401-3 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

vlastné meno časti obce

Časť obce má vlastný názov, ktorý sa uvádza v štátnom jazyku. Názvy častí obce určuje a mení Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na návrh obce.

podľa § 1a Zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 5/2019 Z. z.

názov celého mapového diela vyjadrujúci obvykle druh a mierku mapy

Bod 3.2.71 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

názov dopĺňajúci alebo nahrádzajúci pri niektorých druhoch máp označenie mapového listu

Názvom mapového listu je spravidla názov najvýznamnejšej obce alebo iného geografického objektu zobrazeného na mapovom liste.

Bod 3.2.72 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

toponymum vzťahujúce sa na topografický objekt nachádzajúci sa na ktorejkoľvek planéte okrem Zeme alebo v mimozemskom priestore

Kalisto (mesiac Jupitera), Tritón (mesiac Neptúna); More pokoja (na Mesiaci), Venuša (planéta).

Bod 3.3.90 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

vlastné meno obce

Obec má svoj názov, ktorý sa uvádza v štátnom jazyku. Názov obce určuje alebo mení vláda Slovenskej republiky nariadením: názov obce možno zmeniť iba so súhlasom obce.

podľa § 1a Zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 5/2019 Z. z.

inštitúcia, ktorej je zákonom pridelená rozhodovacia kompetencia v záležitostiach štandardizácie geografických názvov (v niektorých krajinách aj inštitúcia s poradnou kompetenciou)

V Slovenskej republike v roku 2014 názvoslovnými autoritami sú Národná rada Slovenskej republiky (názvy krajov a okresov), vláda Slovenskej republiky (názvy obcí), Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (názvy častí obcí), Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (názvy nesídelných geografických objektov a špecifických sídelných objektov z územia Slovenskej republiky, ktoré sú obsahom základnej bázy údajov pre geografický informačný systém, vžité podoby slovenských názvov sídelných a nesídelných geografických objektov z územia mimo Slovenskej republiky a názvy mimozemských objektov) a obce (názvy ulíc a iných verejných priestranstiev).

podľa Bodu 3.2.73 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

budova, ktorá nie je bytovou budovou

1. Ak časť nebytovej budovy slúži na bývanie, vzťahujú sa na túto časť budovy požiadavky na bytovú budovu.
2. Nebytové budovy sa členia na hotely, motely, penzióny a ostatné ubytovacie zariadenia na krátkodobé pobyty, budovy pre administratívu, správu a na riadenie, pre banky a pošty, budovy pre obchod a služby vrátane autoservisov a čerpacích staníc, dopravné a telekomunikačné budovy, stanice, hangáre, depá, garáže a kryté parkoviská, priemyselné budovy a sklady, nádrže a silá, budovy pre kultúru a na verejnú zábavu, pre múzeá, knižnice a galérie, budovy pre školstvo, na vzdelávanie a výskum, nemocnice, zdravotnícke a sociálne zariadenia, kryté budovy pre šport, poľnohospodárske budovy a sklady, stajne a maštale, budovy a miesta na vykonávanie náboženských aktivít, krematóriá a cintoríny, kultúrne pamiatky, ktoré nie sú bytovými budovami, ostatné nebytové budovy, napríklad nápravné zariadenia alebo kasárne.

podľa Bodu 3.1.26 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe.

miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie

Nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.

podľa Bodu 3.1.27 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

katastrálna mapa, v ktorej nie sú všetky podrobné body určené geodeticky (s jedinečným číslom podrobného bodu, so súradnicami podrobného bodu v S-JTSK a s kódom kvality podrobného bodu T=1 až T=4), ale obsahuje aj podrobné body bez čísla bodu s kódom kvality T=5 bez rozlíšenia presnosti

Bod 3.2.26 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

mapa spracovaná na podklade nečíselných meračských údajov

Bod 3.5.19 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

katastrálna mapa v elektronickej podobe, ktorej obsah vznikol vektorizáciou obsahu mapových listov pôvodnej nečíselnej katastrálnej mapy s presnosťou obsahu umožňujúcou jej aktualizáciu nezmenenými číselnými výsledkami merania v S-JTSK

katastrálna mapa v elektronickej podobe, ktorej obsah vznikol vektorizáciou obsahu mapových listov pôvodnej nečíselnej katastrálnej mapy vyhotovenej spravidla v historických súradnicových systémoch a ktorej presnosť neumožňuje jej aktualizáciu nezmenenými číselnými výsledkami merania v S-JTSK

pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom

podľa Bodu 3.1.28 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

pozri dokument "Termíny so vzorcami"

jedna zo zložiek neistoty merania určená na základe matematicko-štatistickej analýzy súboru opakovaných meraní, ako štandardná odchýlka strednej hodnoty súboru meraní

Stredná chyba priemeru.

jedna zo zložiek neistoty merania určená na základe identifikácie a kvantifikácie známych zdrojov chýb nezahrnutých v neistote typu A

Pri určení neistoty typu B sa zohľadňujú informácie a špecifiká uvádzané výrobcom meradla, údaje z certifikačných dokumentov a listín, údaje získané z predchádzajúcich meraní danej veličiny a všeobecné znalosti a skúsenosti o správaní sa materiálov, použitých prístrojov a meradiel. Často sa však využíva aj zjednodušený postup výpočtu neistoty typu B využitím krajnej (dovolenej) chyby použitého meradla (prístroja) uvádzanej výrobcom.

pôda akosťou i podmienkami súca na obrábanie, ale neobrábaná

Pojem neobrobená pôda súvisel s evidenciou nehnuteľností.

Termín č. 22 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978. 53 s.

azimutálne zobrazenie, v ktorom sa geografická sieť nezískava žiadnym premietaním, ale sa konštruuje na zobrazovacej ploche na základe zvolených geometrických a matematických podmienok

Bod 2.2.7.1.2 STN 73 0401-3 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

pôda užívaná na iné ako poľnohospodárske využitie

Bod 3.1.29 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa https://www.slovnikcuzk.eu/.

organizácia alebo občan obhospodarujúci menšiu výmeru poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy, ako určoval príslušný predpis

Pojem nepoľnohospodársky závod súvisel s evidenciou nehnuteľností.

Podľa termínu č. 13 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978. 53 s.

zalesnený, zarastený, zastavaný alebo tvarovo zložitý terén

Termín č. 574 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

<pre GIS> polohová informácia zakladajúca sa na geografických identifikátoroch, nie na súradniciach

Poštová adresa.

Bod 3.5.40 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

meranie, pri ktorom sa hodnota dĺžky určí prostredníctvom merania iných veličín

Meranie paralaktického uhla na vodorovnú latu známej dĺžky.

podľa Termínu č. 432 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

pripojenie polygónového ťahu na dané neprístupné geodetické body

podľa Termínu č. 314 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

polygónový ťah, ktorý nie je pripojený na žiadny daný bod

podľa Termínu č. 327 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

dĺžka, ktorej hodnotu nie je možné určiť priamym meraním

Koncové body dĺžky sú neprístupné a pri meraní sa cieli na prirodzené signály.

podľa Termínu č. 423 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

nevhodné, použi termín neprístupná dĺžka

podľa Termínu č. 234 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

geografický názov, ktorý nerešpektuje platné Pravidlá slovenského pravopisu alebo ktorý je jazykovo nesprávny

Nespisovné geografické názvy a spisovné geografické názvy sú vzájomne komplementárne.

Močillá, Počúvalské jazero, Jasenov, Drieňok, Hurka, Paňkov, Sysľova diera, Medvedzie, Vršatecké bradlá, Brce, Novoťská rástoka, Kajmanské ostrovy, Bosenské rudohorie popri spisovných geografických názvoch Močidlá, Počúvadlianske jazero, Jaseňov, Drienok, Hôrka, Pankov, Syslia diera, Medvedie, Vršatské bradlá, Brdce, Novotská ráztoka, Kajmanie ostrovy, Bosnianske rudohorie.

geografický názov, ktorého znenie sa bežne používa, ale nezhoduje sa so štandardizovaným názvom, alebo názov geografického objektu, pre ktorý štandardizovaný názov ešte nebol stanovený

Neštandardizované geografické názvy a štandardizované geografické názvy sú vzájomne komplementárne.

Šefranica, Hrunok, Jalšiny, Gerlachovka, Križán, Smrčiny, Groň, Horný Chom, Plašný vrch, Somola, Terebľa (popri štandardizovaných podobách Šafranica, Grúnik, Jelšiny, Gerlachovský štít, Križan, Smrečiny, Grúň, Horný Chlm, Plešný vrch, Smola, Trebeľa).

Bod 3.3.91 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

forma socialistického vlastníctva spoločenských organizácií na zabezpečenie vlastnej činnosti

1. Pojem neštátne vlastníctvo spoločenských organizácií súvisel s evidenciou nehnuteľností.
2. Spoločenské organizácie boli napr. Zväzarm – Zväz pre spoluprácu s armádou, ROH – Revolučné odborové hnutie, ČSZTV – Česko-slovenský zväz telesnej výchovy.

podľa Termínu č. 127 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978. 53 s.

mapový list pokreslený len čiastočne (napr. k štátnej hranici, k hranici mapového územia, prípadne k hranici, za ktorou mapové dielo síce pokračuje, ale na inom mapovom liste)

Termín č. 72 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

kvantita charakterizujúca rozptyl meraných hodnôt

Výrok o neurčitosti znamená, že získaná hodnota nie je presná a vyjadruje túto nepresnosť.

podľa Bodu 15.2.2 STN 73 0401-3 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

odhad, ktorého stredná hodnota sa blíži k skutočnej hodnote odhadovaného parametra, je v ňom eliminovaný vplyv systematických chýb

neschopnosť splniť jednu alebo viac špecifikovaných požiadaviek

Bod 3.5.41 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

katastrálny operát, v ktorom mapa pozemkového katastra nebola prevzatá ako podklad pre operát pozemkovej knihy

Bod 3.2.27 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

opakované vydanie, ktorého obsah a spôsob jeho znázornenia oproti predchádzajúcemu vydaniu sa nezmenili

Bod 3.1.64 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

označenie vlastníka, ktorého dátum narodenia alebo rodné číslo, alebo niektorý komponent mena po skončení konania o obnove niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim je neznámy alebo iba čiastočne známy

Bod 3.3.12 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa § 8 ods. 1(b)1 Zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon); § 8 a 13 Zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom; § 8 (3) Vyhlášky ÚGKK SR č. 157/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom; príloha č. 7, bod č. 4 a 5 Metodického návodu na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov, Ministerstvo pôdohospodárstva SR a ÚGKK SR, 984 410 MN-1/96 a MN 74.20.73.41.10.

hranica, ktorej lomové body nie sú v teréne trvalo označené

podľa Termínu č. 150 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

tachymetria, pri ktorej sa hodnota šikmej dĺžky určí meraním latového úseku zodpovedajúceho vzdialenosti vodorovných (dĺžkomerných) rysiek zámerného kríža prístroja (teodolitu)

1. Pri meraní sa na podrobnom bode stavia zvislo lata so stupnicou (obvykle s centimetrovým alebo milimetrovým delením).
2. Hodnota určená strednou ryskou zámerného kríža sa využíva na výpočet prevýšenia medzi horizontom prístroja a podrobným bodom.

podľa Termínu č. 658 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

plochý rovinatý terén na dne riečnej doliny, pri povodniach zaplavovaný, mierne sklonený v smere toku rieky s okrajmi ohraničujúcimi riečne terasy alebo svahy doliny a s pomerne vysokou hladinou spodnej vody

Niva je široká pri nížinatých riekach a veľmi úzka alebo aj nevyvinutá pri riekach s hlboko zarezanou dolinou.

podľa S. 402. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

určenie výšok bodov meraním prevýšení medzi nimi

podľa Bodu 6.31 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

staršie synonymum pre termín obojsmerná nivelácia

podľa Termínu č. 384 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

nivelácia, pri ktorej je nivelačný pristroj v prostriedku medzi latami

Termín č. 387 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

meračská lata s delením s konštantným rozostupom alebo s čiarovým kódom slúžiaca na geometrickú niveláciu

1. Lata používaná pri metóde presnej, veľmi presnej a zvlášť presnej nivelácie je vyhotovená v celku s delením, resp. čiarovým kódom na invarovom páse.
2. Lata musí byť vybavená kruhovou libelou na zvislé postavenie pri meraní.

podľa Bodu 10.9 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

územie ohraničené nivelačným polygónom

Bod 6.31.11 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

pevná kovová podložka s jedným alebo dvoma zaoblenými výstupkami na postavenie nivelačnej laty, naspodku vybavená tromi hrotmi

1. Nivelačná podložka zabezpečuje pevné a jednoznačné postavenie nivelačnej laty na prestavovom bode.
2. V minulosti sa používal termín prestavová podložka.

Bod 10.14 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

sieť nivelačných ťahov so stabilizovanými bodmi zmeraná geometrickou niveláciou

Bod 3.1.3 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

vybraný nivelačný oddiel alebo úsek, s veľkým dostatočne presne známym prevýšením, ktorý slúžil na overenie dĺžky latového metra nivelačných lát; býval súčasťou nivelačného okruhu

Nivelačná základnica je historizmus; je to súčasť staršej technológie overovania dĺžky latového metra.

Bod 6.31.18 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

meračská značka na jednoznačnú realizáciu výšky bodu

podľa Bodu 5.2 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.; Termínu č. 197 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

celok v ťahovej nivelácii predstavovaný stanoviskom nivelačného prístroja a obidvoma pridruženými prestavovými bodmi

Bod 6.31.16 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

prevýšenie určené niveláciou

podľa Bodu 6.31.9 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

geodetický bod trvalo stabilizovaný nivelačnou značkou na vhodnom objekte s nadmorskou výškou určenou geometrickou niveláciou

podľa Bodu 4.6 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009; Termínu č. 196 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

špeciálne upravený kamenný hranol s nivelačnou značkou osadený tak, že vyčnieva nad terén alebo jeho temeno s ním splýva (povrchový nivelačný kameň)

Bod 5.2.4 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

kovový klin so zaoblenou hlavou, ktorý sa používa namiesto nivelačnej podložky na nespevnených povrchoch najmä pri veľmi presnej a zvlášť presnej nivelácii

1. Nivelačný klin zabezpečuje pevné a jednoznačné postavenie nivelačnej laty na prestavovom bode.
2. V minulosti sa používal termín prestavový klín.

podľa Bodu 10.15 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

časť nivelačného ťahu medzi susednými nivelačnými bodmi

Bod 6.31.15 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

uzavretý nivelačný ťah vybudovaný na skúšky prístrojov, meracích metód a zácvik pracovníkov

Bod 6.31.17 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

prvok nivelačnej siete (uzavretý obrazec) tvorený nivelačnými ťahmi

podľa Bodu 6.31.10 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

prístroj na geometrickú niveláciu vybavený zariadením na realizáciu vodorovnej zámernej priamky a zariadením na určenie hodnoty latového úseku

Podľa spôsobu realizácie vodorovnej zámernej priamky delíme nivelačné prístroje na libelové a kompenzátorové a podľa spôsobu určenia hodnoty latového úseku na optické a elektronické.

Bod 10.12 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009

sled nivelačných bodov, medzi ktorými sú merané prevýšenia niveláciou, s cieľom určiť ich výšky

podľa Bodu 6.31.12 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

sled nivelačných oddielov volených s cieľom zjednodušiť spracovanie výsledkov merania a určenie vybraných charakteristík (napr. systematických chýb) v meraní

podľa Bodu 6.31.14 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

geodet, ktorý je odborník v nivelačných prácach

podľa Termínu č. 15 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie Geodetická základy, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

zložka trasy určujúca jej výškový priebeh

Údaj určujúci výškový priebeh trasy vo vybranom (charakteristickom) bode priečneho profilu trasy (napr. os vozovky, temeno koľajnicového pásu, vrch alebo dno potrubia a pod.).

Bod 11.20 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009

typ terénu s prevažujúcim monotónnym rovinným až pahorkatinným charakterom, s prevládajúcou výškovou členitosťou do 30 m v nižšom stupni a do 100 m vo vyššom stupni, s nadmorskou výškou do 200 m, niekedy až 300 m

Podunajská nížina, Východoslovenská nížina, Záhorská nížina, Borská nížina a i.

podľa S. 405. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

nevhodné, použi termín rovinná geodézia

Historický pojem.

podľa Termínu č. 4 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie Geodetická základy, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

národné mapovacie autority, katastrálne autority a autority registrácie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam

1. NMCA je skratkou z anglického názvu National Mapping, Cadastral and Land Registration Authorities.
2. Spoločenstvo Eurogeographics združuje európske NMCA.

Bod 3.2.74 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

kolmica k povrchu elipsoidu prechádzajúca daným bodom

Bod 7.15 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

tiažové pole generované zvoleným normálnym sféroidom alebo ekvipotenciálnym elipsoidom

Bod 8.14 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

rotačne symetrické teleso aproximujúce Zem, ktorého tvar povrchu vyplýva z teórie hydrostatickej rovnováhy rotujúcich telies

1. Povrch normálneho sféroidu sa najčastejšie vyjadruje rozvojom do radu sférických harmonických funkcií, pričom v tomto rozvoji vystupujú iba párne zonálne členy.
2. Najjednoduchším normálnym sféroidom obsahujúcim iba prvý párny zonálny člen je Brunsov normálny sféroid.

<v kartografickej generalizácii> stanovenie rozmerov (dĺžky, šírky, plochy) alebo počtu prvkov na ich prevzatie do mapy na základe experimentálne zistených normatívov

Normatívy sa určujú tak, aby početnosť výskytu prvku bola v súlade s jeho početnosťou v realite, alebo na východiskovej mape.

Bod 3.3.92 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

zmluva s vyznačením rozhodnutia štátneho notárstva o jej registrácii

Pojem notársky registrovaná zmluva súvisel s evidenciou nehnuteľností.

Termín č. 135 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978. 53 s.

obnovenie pozemkového katastra v zmysle zákona č. 177/1927 Zb. o pozemkovom katastri

Do začiatku osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa táto činnosť označovala aj termínom nové meranie alebo termínom nové katastrálne meranie.

podľa Bod 3.4.16 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; Termínu č. 32 a 33 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

súčasť projektu pozemkových úprav, ktorá obsahuje geodetické a popisné údaje nových pozemkov

Členenie nového usporiadania pozemkov v obvode pozemkových úprav je: zásady na umiestnenie nových pozemkov, plány verejných zariadení a opatrení a plány spoločných zariadení a opatrení v nadväznosti na návrh miestneho územného systému ekologickej stability územia na účel pozemkových úprav, rozdeľovací plán vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu a zoznam vyrovnaní v peniazoch.

Bod 3.3.13 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa § 1 ods. 2 a § 88 ods. 1 zák. SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.

pozemok v rámci pozemkových úprav slúžiaci ako kompenzácia za pozemky podliehajúce pozemkovým úpravám

Nový pozemok (nové pozemky) jedného vlastníka – účastníka pozemkových úprav má byť svojím druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primeraný pôvodným pozemkom tohto vlastníka – účastníka PÚ so zohľadnením výhod získaných pozemkovými úpravami.

Bod 3.3.14 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa § 11 ods. 2 zák. SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.

nulový bod stupnice vodočtu, na ktorom sa dlhoročným pozorovaním určuje stredná výška hladiny mora a jej zmeny

Termín č. 206 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

hypotéza obsahujúca tvrdenie, ktorého pravdivosť sa overuje; označuje sa H₀

Pri parametrických testoch sa nulová hypotéza formuluje v tvare H₀: Q = Q₀ alebo H₀: Q - Q₀ = 0, kde Q je parameter základného súboru a Q₀ je konštanta.

východiskový bod na určovanie nadmorských výšok, ktorého výška je odvodená od strednej výšky morskej hladiny určitého morského vodočtu

V minulosti sa „nulový výškový bod“ označoval aj termínom „normálny nulový bod“ alebo „nula nadmorských výšok“.

podľa Termínu č. 197, 198 a 205 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

začiatok označovania zemepisných dĺžok

V súčasnosti je ním greenwichský poludník dohodnutý pre celý svet medzinárodnou dohodou v roku 1884. Predtým bolo viac nultých poludníkov, napr. azorský, kapverdský, ostrov Ferro (teraz Hierro, Kanárske ostrovy), parížsky, bolonský, berlínsky, petrohradský, viedenský, budapeštiansky aj prešporský.

podľa Bodu 2.2.1 STN 73 0401-3 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009; Termínu č. 89 a 90, s. 37. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991. 313 s.

centrácia, pri ktorej sa prístroj i cieľové značky premiestňujú na centračné zariadenia alebo špeciálne meračské značky, čo zaručuje ich rovnakú opakovanú centráciu

1. Pri nútenej centrácii sú centračné zariadenia zabudované do vrchnej časti meračských pilierov.
2. Nútená centrácia zaručuje rovnakú opakovanú centráciu prístroja a cieľovej značky na meračskom pilieri s neistotou obvykle menšou ako 0,2 mm.

lícovanie pomocou lícovacích kolíkov a lícovacích otvorov