Terminologický slovník

výškový systém definovaný výškami vztiahnutými na nulu morského vodočtu v Kronštadte

podľa Termínu č. 41, Slovník geodetickej a kartografickej terminológie Geodetické základy, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

výškový systém, ktorého výšky bodov boli vypočítané odpočítaním 0,46 m od výšok v jadranskom výškovom systéme

Baltský výškový systém B-46 sa prechodne používal v Československej socialistickej republike.

podľa Termínu č. 42, Slovník geodetickej a kartografickej terminológie Geodetické základy, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

výškový referenčný systém vztiahnutý na strednú hladinu Baltského mora prostredníctvom referenčného bodu, ktorým je nula morského vodočtu v Kronštadte

Baltský výškový systém po vyrovnaní používa Molodenského normálne nadmorské výšky.

podľa Bodu 2.7.2 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040, § 2 Vyhlášky ÚGKK SR č. 300/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov; Termínu č. 43, Slovník geodetickej a kartografickej terminológie Geodetické základy, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

časť kartografie zaoberajúca sa tvorbou banských máp

Bod 3.1.13 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

mapa zobrazujúca miesta, objekty (zariadenia) a charakteristiky povrchovej alebo podzemnej banskej činnosti

Rozoznávame banské mapy základné (základná banská mapa, základná mapa lomu, základná mapa jaskyne a pod.) a účelové (mapa povrchu, prevádzková mapa, kubatúrna mapa, mapa vetrania, mapa zdolávania havárií a pod.).

Bod 3.2.9 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa § 72 Smerníc na obnovu katastrálneho operátu, Bratislava 2003, S 74.20.73.45.00;

množina bodov trvale stabilizovaných na povrchu a v podzemných častiach banských závodov tvoriacich základ banských meraní

1. Pri určovaní parametrov bodov banského bodového poľa sa používajú metódy a kritériá uvedené v osobitnom predpise (napr. výnos Ministerstva hospodárstva SR z 20. júla 1993 č. 1/1993 o banskomeračskej dokumentácii pri banskej činnosti a niektorých činnostiach vykonávaných banským spôsobom).
2. Podľa určovaných parametrov rozoznávame banské polohové bodové pole a banské výškové bodové pole.

mapovanie, ktorého výsledkom je banská mapa

Bod 3.6.1 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Termínu č. 14 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

banské bodové pole obsahujúce body základného banského polohového bodového poľa a podrobného banského polohového bodového poľa na povrchu a v podzemí

1. Základné banské polohové bodové pole na povrchu tvoria body, ktorých parametre sú určené z bodov pasívnych a aktívnych geodetických základov.
2. Základné banské polohové bodové pole v podzemí tvoria body orientačných priamok.
3. Podrobné banské polohové bodové pole na povrchu a v podzemí tvoria body, ktorých parametre sú určené z bodov základného banského polohového bodového poľa.

banské bodové pole obsahujúce body základného banského výškového bodového poľa a podrobného banského výškového bodového poľa na povrchu a v podzemí

1. Základné banské výškové bodové pole na povrchu tvoria body, ktorých parametre sú určené z bodov Štátnej nivelačnej siete I. až III. rádu.
2. Základné banské výškové bodové pole v podzemí tvoria body, ktorých výšky sú určené presným výškovým meraním.
3. Podrobné banské výškové bodové pole na povrchu a v podzemí tvoria body, ktorých výšky sú určené technickým výškovým meraním z bodov základného banského výškového bodového poľa, resp. z bodov Štátnej nivelačnej siete IV. rádu.

súborná dokumentácia vyhotovená podľa výnosu Ministerstva hospodárstva SR z 20. júla 1993 č. 1/1993 o banskomeračskej dokumentácii pri banskej činnosti a niektorých činnostiach vykonávaných banským spôsobom za účelom dokumentovania banskej činnosti, činností vykonávaných banským spôsobom (razenie štôlní, tunelov a iných podzemných objektov s objemom nad 500 m3), prác súvisiacich so sprístupňovaním jaskýň a prác na ich udržiavaní v bezpečnom stave

1. Povinnosť zabezpečiť spravovanie banskomeračskej dokumentácie má fyzická alebo právnická osoba vykonávajúca činnosti uvedené v §1 výnosu Ministerstva hospodárstva SR z 20. júla 1993 č. 1/1993 o banskomeračskej dokumentácii pri banskej činnosti a niektorých činnostiach vykonávaných banským spôsobom.
2. Za riadne spravovanie, správnosť, úplnosť a odborné vyhotovenie banskomeračskej dokumentácie zodpovedá pracovník poverený fyzickou alebo právnickou osobou – hlavný banský merač.
3. Za správnosť a úplnosť jednotlivých meraní a častí banskomeračskej dokumentácie zodpovedá pracovník, ktorý tieto práce vykonáva alebo riadi – banský merač.
4. Banskomeračská dokumentácia obsahuje súbor základnej dokumentácie, číselnú a grafickú časť (§9 výnosu Ministerstva hospodárstva SR z 20. júla 1993 č. 1/1993 o banskomeračskej dokumentácii pri banskej činnosti a niektorých činnostiach vykonávaných banským spôsobom).
5. Banskomeračská dokumentácia sa trvale uchováva tak, aby nedošlo k jej poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu. Nakladanie s dokumentáciou, s jej vybranými časťami po zániku fyzickej alebo právnickej osoby upravuje §36 výnosu Ministerstva hospodárstva SR z 20. júla 1993 č. 1/1993 o banskomeračskej dokumentácii pri banskej činnosti a niektorých činnostiach vykonávaných banským spôsobom.

fyzická osoba s odbornou spôsobilosťou podľa osobitného predpisu (§4 Výnosu Ministerstva hospodárstva SR z 20. júla 1993 č. 1/1993 o banskomeračskej dokumentácii pri banskej činnosti a niektorých činnostiach vykonávaných banským spôsobom)

1. Funkciu banského merača môže vykonávať osoba s vysokoškolským alebo úplným stredným odborným vzdelaním banskomeračského odboru alebo banskogeologických a geodetických odborov s minimálne jednoročnou praxou v odbore banské meračstvo.
2. Odbornú spôsobilosť preukáže osoba zložením skúšky pred komisiou obvodného banského úradu podľa skúšobného poriadku vydaného Ministerstvom hospodárstva SR. O odbornej spôsobilosti vydá obvodný banský úrad osvedčenie.

staršie, v súčasnosti už nepoužívané synonymum termínu barometrické meranie výšok

podľa Termínu č. 374 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

meranie výškových rozdielov na základe zmeny tlaku vzduchu s meniacou sa nadmorskou výškou

Bod 6.31.1 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

ťah, v ktorom sa výšky určujú barometrickou niveláciou

Historický pojem; súčasť staršej, dnes už nepoužívanej technológie mapovania.

podľa Termínu č. 388 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

výškový rozdiel (zhruba 11 m), ktorý zodpovedá (pri určitom tlaku a strednej teplote) zmene barometrického tlaku o 1 pascal

podľa Termínu č. 393 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

mapa zobrazujúca hĺbku dna mora, jazera alebo vodného toku hĺbkovými kótami, izobatami, batymetriou (farebnými hĺbkovými vrstvami) a pod.

Bod 3.2.10 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

referenčná plocha – referenčný elipsoid z roku 1841 s parametrami a = 6 377 397,15508 m, b = 6 356 078,96290 m, f = 1 : 299,152812853, kde „a" je hlavná polos, „b" je vedľajšia polos a „f" je sploštenie

1. Použitý v súradnicovom systéme Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej.
2. Jeden z troch parametrov a, b, f je funkciou zvyšných dvoch parametrov.

podľa Bodu 7.1.1 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

forma vlastníctva, ktorá môže vzniknúť len medzi manželmi a pre ktorú je charakteristické, že manželia nemajú kvantifikatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci

Bod 3.2.1 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

kartografické zobrazenie bez definovanej matematickej podmienky

1. Hornouhorská trigonometrická sieť bola v rokoch 1856 – 1866 polohopisným podkladom na tvorbu katastrálnych máp v bezprojekčnom geodetickom súradnicovom systéme. Merané dĺžky a smery boli zobrazované do roviny bez matematického vzťahu medzi bodmi v realite a v mape.
2. Bezprojekčné zobrazenie výnimočne zaraďujeme medzi kartografické zobrazenia napriek tomu, že v jeho prípade absentuje zvolená matematická podmienka.

podľa Bodu 3.1.14 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

databáza fyzicky rozdelená na diely, ale disponujúca logicky spojitými topologickými reláciami a vzťahmi medzi objektmi a javmi

Bod 3.5.6 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

rozdelenie vodného toku na dve samostatné riečne sústavy

podľa Termínu č. 351, s. 118. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991. 313 s.

súbor fotogrametrických metód a postupov do vzdialenosti snímkovania približne 300 m

1. Historicky to boli predovšetkým netopografické aplikácie (architektúra, priemysel, medicína a pod.).
2. Presnosť blízkej fotogrametrie sa pohybuje podľa predmetovej vzdialenosti od niekoľkých mikrometrov až po desiatky milimetrov.

meračský náčrt územia ohraničeného trvalými objektmi a hranicami v prírode

Blokový meračský náčrt je najčastejšie ohraničený komunikáciami, vodnými tokmi a hranicami.

Bod 3.6.2 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

pozri termín rázsocha

podľa S. 511. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

bod polohopisného obsahu mapy

Termín č. 462 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

pozri termín výškový bod

Historický pojem; v minulosti používané synonymum pre výškový bod.

podľa Termínu č. 549 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

bod jedného alebo viacerých základných bodových polí, polohového, výškového alebo tiažového

Historický pojem.

podľa Termínu č. 116 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie Geodetické základy, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

bod Československej trigonometrickej siete; od roku 1993 bod Štátnej trigonometrickej siete

1. Historický pojem.
2. Záväzná skratka tohto bodu je bod ZPBP.

podľa Termínu č. 117 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie Geodetické základy, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

bod Československej štátnej gravimetrickej siete 1964 a hlavnej gravimetrickej základne; od roku 1993 bod Štátnej gravimetrickej siete

1. Historický pojem.
2. Záväzná skratka tohto bodu je bod ZTBP.

podľa Termínu č. 118 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie Geodetické základy, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

metóda mapového vyjadrenia, ktorá vyjadruje intenzitu (napr. hustotu) javu na mape pomocou bodiek rovnakej alebo rôznej veľkosti a tvaru

Bod 3.3.11 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

transformácia bodov objektu z grafickej predlohy na číslicový záznam vo forme účelovo usporiadaných pravouhlých súradníc

Bod 3.3.12 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

súbor bodov geodetických základov a súbor bodov podrobného bodového poľa

podľa Bodu 6.2 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040 a STN 73 0415 Geodetické body. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2011. ICS 07.040, Termínu č. 96 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie Geodetické základy, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977

údaj vyjadrujúci vlastnosti pôdy vzhľadom k jej úrodnosti

Bod 3.3.1 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa https://www.slovnikcuzk.eu/.

zisťovanie bonity pôdy, oceňovanie pôdy

Bonitácia sa realizuje prostredníctvom bonitačného informačného systému.

podľa Bod 3.3.2 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; https://www.slovnikcuzk.eu/.

základná klasifikačná a identifikačná jednotka bonitácie poľnohospodárskych pôd SR vyjadrujúca kvalitu a hodnotu produkčno-ekologického potenciálu poľnohospodárskej pôdy

Vlastnosti bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky sú vyjadrené sedemmiestnym číselným kódom.

Bod 3.1.1 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa https://www.slovnikcuzk.eu/.

les s prevládajúcou borovicou sosnou (Pinus silvestris)

Súvislá oblasť borov na Záhorskej nížine.

podľa S. 98. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7 a KRAJČOVIČ, Rudolf: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (4). In: Kultúra slova, 2007, roč. 41, č. 4, s. 215, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV Bratislava, 2007.

pozri termín bor

podľa S. 98. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7 a KRAJČOVIČ, Rudolf: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (4). In: Kultúra slova, 2007, roč. 41, č. 4, s. 215, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV Bratislava, 2007.

rozdiel tiažového zrýchlenia opraveného o topografickú redukciu a zodpovedajúceho normálneho tiažového zrýchlenia

Bod 8.3 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

geomorfologický útvar nápadne vyčnievajúci nad terén, budovaný šošovkami jurských a spodnokriedových vápencov so vztýčenými až prevrátenými súvrstviam

Na niektorých bradlách v stredoveku postavili hrady, napr. Podbranč, Vršatec, Oravský hrad.

Ľadonhora (909 m n. m. v Kysuckej vrchovine), Pupov (1095 m n. m. v Kysuckej vrchovine), Haligovské skaly.

podľa S. 101. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

útvar povrchovej vody v blízkosti vyústení riek, ktorý má čiastočne slaný charakter v dôsledku svojej blízkosti pri pobrežných vodách a je podstatne ovplyvnený prítokmi sladkej vody

§ 3 Zákona č. 364/ 2004 o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

skalná stena s takým veľkým sklonom, že sa na nej neudrží zvetraný horninový materiál, ale odpadáva na úpätie a s tvarmi stien typickými pre horniny, ktoré ho tvoria

podľa S. 102. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

výrazná vhĺbená geomorfologická jednotka, ktorá spája dve susedné geomorfologické jednotky väčšieho plošného rozsahu, s dnom, ktoré má zväčša ráz roviny alebo plochej pahorkatiny

Termín brána označuje iný pojem ako termín skalná brána.

Slovenská brána – územie pod Kozárovcami, kde Hron prerezáva výčnelok Štiavnických vrchov a vteká do Podunajskej nížiny; Devínska brána – prielom Dunaja cez Malé Karpaty.

S. 102. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

pomerne úzka vhĺbená geomorfologická forma pretiahnutého tvaru, podmienená tektonicky alebo odolnosťou hornín s dnom, ktoré je tvorené zvyčajne plochou pahorkatinou bez väzby na určitú nadmorskú výšku

Termín brázda je zložkou názvov geomorfologických celkov (Podbeskydská brázda, Podtatranská brázda) i geomorfologických podcelkov (Bystrická brázda, Fiľakovská brázda, Jakubianska brázda, Kornická brázda, Podlysecká brázda, Povraznícka brázda, Záhradnianska brázda, Zuberská brázda, Župkovská brázda a i.).

podľa S. 103. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

miesto styku vodného toku a súše, ktorého hlavným faktorom formovania je erózna a akumulačná činnosť toku

Breh môže byť strmý alebo mierny. Breh môže byť zaplavovaný alebo primárny (mimo dosahu záplav). Breh môže byť stály alebo premenlivý v závislosti od geologických, geografických a hydrologických podmienok.

S. 104. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

1. hranica medzi korytom vodného toku a priľahlým (inundačným) územím vodného toku
2. čiara, slúžiaca na zobrazenie hranice medzi pevninou a strednou hladinou mora

Brehová čiara vymedzuje koryto vodného toku a je určená hladinou vody, ktorá spravidla stačí pretekať korytom vodného toku bez vybreženia (vyliatia) do priľahlého (inundačného) územia. Priebeh brehovej čiary sa určí meraním priečnych profilov na vodnom toku.

Bod 3.3.13 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Termínu č. 592 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977; knihy Inžinierska geodézia II, Michalčák a kolektív, 1990.

priesečnica vodnej hladiny s priľahlými pozemkami, po ktorú voda stačí pretekať medzi brehmi bez toho, aby sa vylievala do priľahlého územia

V pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto a o hranicu koryta, rozhodne orgán štátnej vodnej správy na základe poznania prírodných podmienok, s prihliadnutím na brehové čiary susedných úsekov vodného toku.

Bod 3.3.14 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa § 43 a 44 Zákona č. 364/ 2004 o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

čiara určená v dokumentácii stavebných úprav

V pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto a o hranicu koryta, rozhodne orgán štátnej vodnej správy na základe poznania prírodných podmienok, s prihliadnutím na brehové čiary susedných úsekov vodného toku.

Bod 3.3.15 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa § 43 a 44 Zákona č. 364/ 2004 o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

hovorový termín pre brehovú čiaru

podľa Termínu č. 591 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

les s prevládajúcou drevinou niektorým druhom z rodu listnatých stromov brezou (Betula)

plytčina vo vodnom toku, najčastejšie utvorená nánosmi štrkov v koryte, vyskytujúca sa najčastejšie v mieste spojenia dvoch susedných ohybov rieky

podľa S. 106. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

historický, dnes už nepoužívaný termín pre pojem meračský náčrt

Výslovnosť termínu brouillon: brujon.

podľa Termínu č. 174 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978.

európsky horský les s prevahou buka lesného (Fagus silvatica) z čeľade bukovité

1. Na Slovensku sú bučiny jedným z najproduktívnejších hospodárskych lesov pri získavaní palivového a priemyselného dreva.
2. Na Slovensku sa plochy bučín už v minulosti zmenšili v súvislosti s budovaním hút (z buka sa vyrábalo drevné uhlie potrebné v hutách).

S. 107. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

stavba, priestorovo sústredenou zastrešenou stavebnou konštrukciou spojenou so zemou pevným základom, alebo pevne spojená s inou stavbou, ktorá je určená a stavebnotechnicky vhodná na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí

podľa zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe.

základný prvok pravidelnej, zväčša pravouhlej mriežky, vymedzený susednými líniami mriežky v jednom a druhom smere

Bod 3.4.4 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

zariadenie slúžiace na orientáciu a navigáciu v teréne

1. Základom buzoly je kompas umožňujúci určenie smeru na severný magnetický pól Zeme.
2. Buzola je obvykle vybavená jednoduchým otočným uhlomerným zariadením a cieľnikom, pomocou ktorých je možné určiť hodnotu magnetického azimutu príslušného smeru.
3. V geodézii sa v minulosti využívali na určovanie azimutov buzolové teodolity vybavené buzolami upevnenými na alidáde.
4. Korekciou magnetického azimutu o hodnotu magnetickej deklinácie, určenú v mieste a v čase merania, sa získa hodnota zemepisného azimutu.

tachymetria, pri ktorej sa na meranie používa buzolový teodolit a stanoviská prístroja sú určené buzolovým polygónovým ťahom

podľa Termínu č. 655 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

polárne meranie, pri ktorom sa merajú namiesto uhlov od orientačného smeru uhly od smeru magnetického poludníka, ktorý je určený smerom magnetky buzolového prístroja

1. Uhol meraný v rámci buzolového merania sa nazýva magnetický azimut.
2. Buzolové meranie je súčasťou starších technológií; v súčasnosti sa využíva najmä v banskej geodézii, lesníctve a vo vzdelávaní.

podľa Termínu č. 538 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

polygónový ťah, v ktorom sa namiesto vrcholových uhlov medzi susednými stranami merajú magnetické azimuty strán tohto ťahu

Buzolový polygónový ťah bol využívaný väčšinou v starších technológiách.

podľa Bodu 6.17.2 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

vodný tok s veľkým a nepravidelným spádom dna, s rýchlymi zmenami prietokov závisiacimi od zrážok a topenia snehu, relatívne bez zákrut a s veľkým pohybom splavenín

Bystriny tvoria zvyčajne toky vo vyšších horských polohách.

podľa S. 110. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený rozhodnutím stavebného úradu na trvalé bývanie

Bod 3.1.2 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

pozemná stavba, ktorej najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie

Bytové budovy sa členia na bytové domy, rodinné domy, ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov.

podľa Bodu 3.1.3 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; § 43b ods. (1) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie

V bytovom dome sú byty a nebytové priestory vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti bytového domu a spoločné zariadenia bytového domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

podľa Bodu 3.1.4 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; § 43b ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.