Terminologický slovník

orientácia prístroja na stanovisku do smeru miestneho magnetického meridiánu

Bod 7.14 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

mapovanie na vyhotovenie magnetickej mapy

1. Do začiatku osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa táto činnosť označovala aj termínom magnetické meranie.
2. Magnetické mapovanie je súčasť starších technológií mapovania.

Bod 3.3.69 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Termínu č. 31 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

orientovaný vodorovný uhol meraný v smere pohybu hodinových ručičiek od severnej vetvy miestneho magnetického poludníka

podľa Bodu 6.23 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

priesečník magnetickej osi Zeme so zemským povrchom

1. Rozoznávame severný magnetický pól a južný magnetický pól.
2. Magnetické póly sa nezhodujú so zemskými pólmi; poloha magnetických pólov sa v priebehu času mení.

podľa Termínu č. 82, s. 35. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991. 313 s.

nehnuteľnosť alebo súbor nehnuteľností, ktoré sú vpísané v časti A listu vlastníctva

zjednodušený model kartografického diela vyhotovený tak, aby sa mohol posúdiť jeho obsah, rozsah záujmového územia, vzhľad a veľkosť, prípadne aby sa mohli vypracovať technologické postupy a vypočítať výrobné náklady

Maketa atlasu obsahuje vzorové kompozície typových máp a na dokončujúcu výrobu atlasu sa vyhotovuje osobitná („knihárska") maketa.

Bod 3.1.55 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

mierka mapy s mierkovým číslom M väčším ako 200 000

V iných štátoch môže byť M iné, napr. 500 000.

Bod 3.2.49 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

hustý vždyzelený porast kríkovitých až nízkostromovitých rastlín s častými husto prepletenými dýchacími a opornými koreňmi, pokrývajúci pobrežné pásma s močaristým povrchom v subtrópoch a trópoch

Termín č. 536, s. 168. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991. 313 s.

historický, dnes už nepoužívaný, termín pre pojem meračský náčrt

Termín č. 173 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978.

konvenčný, znakový, spravidla zmenšený a generalizovaný obraz Zeme, kozmu, kozmických telies a ich častí v rovine alebo na sférickom povrchu (glóbus, guľový segment), zakladajúci sa na voľných (schematických) alebo matematicky definovaných vzťahoch (kartografických zobrazeniach), vyjadrujúci polohu, stav, vzťahy a charakteristiky rôznych prírodných, sociálno-ekonomických a technických objektov a javov

Mapy sa triedia podľa viacerých kritérií, najmä podľa foriem existencie (rovinné, reliéfne, digitálne, stereoskopické mapy), podľa zobrazenia makropriestoru (mapy Zeme, Mesiaca a pod.), podľa zobrazovaného územia (mapy sveta, kontinentov, štátov a pod.), podľa mierky (mapy veľkej, strednej, malej mierky), podľa tematiky (všeobecnogeografické, tematické mapy) atď.

Bod 3.5.15 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; Bod 3.2.50 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa § 72 Smerníc na obnovu katastrálneho operátu, Bratislava 2003, S 74.20.73.45.00.

mapa vhodnej mierky so zakreslenými izoanomáliami tiažového zrýchlenia

Bod 8.9.2 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

spoločný a nadradený pojem na označenie katastrálnej mapy a mapy určeného operátu

Na označenie predmetného pojmu sa termín mapa katastra začiatkom 21. storočia bez náhrady prestal používať a prešiel do kategórie historických termínov.

Bod 3.2.51 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

mapa s mierkou, v ktorej mierkové číslo M je väčšie ako 200 000

V iných štátoch môže byť M iné, napr. 500 000.

Bod 3.2.52 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa § 72 Smerníc na obnovu katastrálneho operátu, Bratislava 2003, S 74.20.73.45.00.

mapa, ktorej mierka sa od centra k okrajom (alebo od popredia do pozadia) kontinuálne mení podľa zjavného alebo skrytého pravidla

Mapa premenlivej mierky sa používa na dosiahnutie účinnejšieho alebo účelnejšieho mapového vyjadrenia danej témy na danom území.

Bod 3.2.53 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

tematická mapa znázorňujúca izočiarami, prípadne odstupňovanými farebnými plochami rýchlosti vertikálnych pohybov alebo výškových zmien zemského povrchu

Bod 1.17 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

mapa s mierkou, v ktorej mierkové číslo M je v intervale 10 000 až 200 000

V iných štátoch môže mať tento interval iné hodnoty.

Bod 3.2.54 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa § 72 Smerníc na obnovu katastrálneho operátu, Bratislava 2003, S 74.20.73.45.00.

rovinná (dvojrozmerná) mapa zobrazujúca vertikálne pomery zemského povrchu rôznymi zobrazovacími metódami (napr. výškovými kótami, šrafami, vrstevnicami, fyziograficky, hypsometriou, tieňovaním)

Bod 3.2.55 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

súčasť súboru geodetických informácií v podobe vektorovej mapy zobrazujúcej pôvodné nehnuteľnosti, ku ktorým sú údaje vpísané do registra E katastra nehnuteľností

Bod 3.2.23 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; Bod 3.2.56 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

mapa s mierkou, v ktorej mierkové číslo M je 5 000 a menšie

V iných štátoch môže byť M iné, napr. 10 000.

Bod 3.5.16 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; Bod 3.2.57 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024. podľa § 72 Smerníc na obnovu katastrálneho operátu, Bratislava 2003, S 74.20.73.45.00.

tematická mapa veľkej mierky, ktorá zobrazuje objekty a technické zariadenia železničnej vlečky

Mapa vlečky zobrazuje aj pripojenie vlečky na celoštátnu železnicu, s predmetmi a údajmi potrebnými na železničnú prevádzku a na dohodnutie vlečkovej zmluvy.

Bod 3.2.58 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa § 72 Smerníc na obnovu katastrálneho operátu, Bratislava 2003, S 74.20.73.45.00.

geometricko-grafický základ mapy

Mapovou osnovou môže byť súradnicová sieť (niekedy postačí aj vnútorný rám mapy) a niekoľko oporných bodov.

Bod 3.3.70 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

nevhodné; použi termín mapové pole

podľa Termínu č. 761 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

rad mapových listov orientovaný približne vo východozápadnom smere

Bod 3.3.71 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Termínu č. 110 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

pracovník vykonávajúci mapovanie v teréne

Historický pojem.

Termín č. 4 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

obdobie medzi začatím a dokončením mapovacích prác

Termín č. 215 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

súbor činností vykonávaných s cieľom získať informácie o polohe, tvare a vlastnostiach objektov a javov v určitom čase, ktorých výsledkom je mapa

Existuje topografické, technické, katastrálne, tematické (botanické, geomorfologické a pod.) mapovanie a niekoľko ďalších druhov mapovania.

Bod 3.1.24 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

výsledok mapovania súvisle pokrývajúci mapované územie, ktorý má jednotné kartografické zobrazenie, jednotný systém znakov a ďalších spoločných vlastností

Mapové dielo môže byť digitálne alebo analógové.

Bod 3.2.59 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa § 72 Smerníc na obnovu katastrálneho operátu, Bratislava 2003, S 74.20.73.45.00.

mapy svojím obsahom a presnosťou vyhovujúce potrebám projektovania stavieb

1. Patria sem mapy z množiny štátnych mapových diel stredných a veľkých mierok, tematické mapy technické, ortofotomapy a mapy odvodené, ktoré vznikli na ich podklade.
2. Na účely projektovania sa obsah máp aktualizuje, dopĺňa o ďalšie údaje alebo sa vyhotovujú mapy pôvodné.

Bod 11.7 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009

plocha, na ktorej je zobrazený obsah mapy, obvykle ohraničená mapovým rámom

1. Mapové pole patrí medzi základné kompozičné prvky mapy.
2. Mapové pole spravidla neobsahuje nadstavbové kompozičné prvky (napr. doplnkové mapy, schémy, grafy, tabuľky, zoznamy a iné).

Bod 3.3.72 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

zobrazenie toho istého územia na dvoch susedných mapových listoch alebo stranách atlasu

Bod 3.3.73 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

grafické prostriedky mapy slúžiace na vyjadrenie objektov, javov a ich charakteristík

Bod 3.3.74 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

systém mapových znakov a pravidiel ich používania

Mapový jazyk umožňuje vyjadrovať sa formou mapy, chápať jej obsah a využívať ho.

Bod 3.3.75 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

samostatná jednotka mapového diela vyhotoveného obvykle v súvislom klade mapových listov

Bod 3.6.13 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; Bod 3.3.76 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

súbor grafických, výpočtových a písomných dokladov mapovania a tvorby mapy

Forma a obsah mapového operátu sú určené záväznými predpismi.

Bod 3.6.14 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

mapa použitá na odvodenie alebo doplnenie inej mapy

Bod 3.3.77 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

sústava čiar s matematicko-kartografickou a estetickou funkciou doplnená spravidla identifikačnými údajmi, ktorá ohraničuje mapové pole vnútornou rámovou čiarou a spravidla ďalšou jednou čiarou alebo viacerými čiarami, z ktorých najvzdialenejšia od vnútornej rámovej čiary je vonkajšia rámová čiara

Bod 3.3.78 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

rad mapových listov orientovaný približne v severojužnom smere

Bod 3.3.79 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Termínu č. 105 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

grafická jednotka, ktorá má formu (výzor), význam (obsah) a polohu v mape

Bod 3.3.80 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

časť kartografie, ktorá sa zaoberá zobrazovaním objektov (údajov) z referenčnej plochy s minimálnymi deformáciami do roviny mapy pomocou kartografických zobrazení

Zaoberá sa voľbou, výpočtami, konštrukciou, transformáciami kartografických zobrazení, ich klasifikáciou, skresleniami a ich ďalšími vlastnosťami.

Bod 3.1.56 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

redukcia meranej šikmej dĺžky na referenčnú alebo zobrazovaciu plochu

V prípade elektronicky meraných dĺžok sa matematická redukcia aplikuje až po fyzikálnej redukcii meranej dĺžky.

podľa Bodu 6.3.2 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

analýza kartografického diela pomocou matematicko-štatistických metód

Zisťovanie alebo výpočet stredných veličín, početností, koeficientov a pod.

Bod 3.1.57 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

georeferencované fotografické, radarové alebo laserové záznamy zemského povrchu vyhotovené z lietadlového nosiča

podľa Bodu 7.19.1 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

materiály leteckého diaľkového prieskumu získané technológiou laserového skenovania

analógové alebo digitálne snímkové záznamy zemského povrchu a ich odvodeniny získavané prostredníctvom snímkovacieho zariadenia z lietadla slúžiace na získavanie informácií o polohe, tvare, druhu a stave objektov a javov, ktoré sa priamo alebo nepriamo vzťahuju k zemskému povtchu v určitom čase

Materiály leteckého snímkovania sú lokalizované v geodetických referenčných systémoch.

Ods. 15 § 2 zákona NR SR č. 215/1995 o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov.

matica prvých derivácií priamo meraných veličín, čiže pravej strany určujúcich rovníc, podľa neznámych parametrov

Matica plánu vyjadruje lineárny vzťah medzi teoretickým (bezchybným) vektorom meraných parametrov X a teoretickým vektorom neznámych parametrov θ.

matica, ktorej prvky sú váhové koeficienty, čiže prevrátené hodnoty váh

odchýlka riečneho toku od priameho smeru v podobe zákruty, často pravidelného oblúka, utváraná zatláčaním prúdnice riečneho toku smerom k vonkajšiemu brehu, čím vzniká podomieľaný nárazový breh a protiľahlý nánosový breh

V hlbokej doline, kde zákruty rieky majú súhlasný priebeh s dolinou, vznikajú vhĺbené meandre, napr. meander Váhu pod Kraľovanmi, meander Váhu v Strečnianskom prielome, meander Váhu v Púchovskom prielome, meander Hnilca v Slovenskom raji a i.

podľa S. 358 a 429. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

prevažovanie, pri ktorom sa premieta poloha bodu po zvislici pomocou mechanickej olovnice

Bod 12.9 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

úzky pruh trvale neobrábaného pozemku tvoriaci vlastnícku hranicu alebo hranicu druhov pozemku

Historický pojem.

Termín č. 160 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

dokumenty obsahujúce popis hraníc vyhotovované ku komasačným mapám

Historický pojem.

bod na spojnici medzi dvoma meračskými bodmi

podľa Termínu č. 129 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

medzinárodná organizácia združujúca národné astronomické spoločnosti z celého sveta, ktorá zodpovedá za pomenúvanie hviezd, planét, planétok a iných kozmických telies a javov a ktorej poslaním je podporovať a zabezpečovať rozvoj astronómie cestou medzinárodnej spolupráce

1. Medzinárodná astronomická únia bola založená v roku 1919, sídlo jej sekretariátu je v Paríži a organizačne patrí pod Medzinárodný vedecký výbor (ISC).
2. Skratka IAU vznikla zo začiatočných písmen anglického pomenovania únie „International Astronomical Union”.

medzinárodná celosvetová mimovládna organizácia združujúca národné profesijné organizácie a inštitúcie pôsobiace v oblasti geodézie a príbuzných disciplín

1. FIG bol založený v roku 1878 za účelom reprezentovania a hájenia záujmov profesie geodeta s cieľom podporovať medzinárodnú spoluprácu v profesii geodézie a kartografie a vzájomnú medzinárodnú spoluprácu svojich profesijných organizácií, interdisciplinárnu spoluprácu geodézie s inými geovedami a technický pokrok, okrem iného prostredníctvom komisií, kongresov, workshopov a publikácií; okrem toho sa usiluje o spoločné štandardy v profesijnej praxi a vo vzdelávaní na odborných školách a na vysokých školách.
2. Slovenskú republiku zastupujú v FIG Komora geodetov a kartografov a Slovenská spoločnosť geodetov a kartografov.
3. FIG je Organizáciou Spojených národov uznaná mimovládna organizácia, ktorá je aktívna aj v jej rozvojových programoch (OSN-Habitat, FAO).

medzinárodná organizácia zameraná na zhromažďovanie, rozširovanie a podporu poznatkov o Zemi a dynamických procesoch v jej vnútri a v jej bezprostrednom okolí

1. MGGÚ bola založená v roku 1919. Organizačne patrí pod Medzinárodný výbor vedeckých únií (ICSU). V roku 2015 zahŕňa tieto vedecké asociácie: geodetickú, seizmologickú a pre fyziku zemského vnútra, geomagnetickú a aeronomickú, oceánografickú, hydrologických vied, meteorologickú a pre fyziku atmosféry, vulkanologickú a pre chémiu zemského vnútra.
2. Anglická skratka Medzinárodnej geodetickej a geofyzikálnej únie IUGG vznikla zo začiatočných písmen anglického pomenovania únie: International Union of Geodesy and Geophysics.

STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009, heslo 1.18.

medzinárodná organizácia zameraná na zhromažďovanie, rozširovanie a podporu nových poznatkov v geodézii; tvorí samostatnú zložku Medzinárodnej únie geodézie a geofyziky IUGG

1. Medzinárodná geodetická asociácia je pokračujúca organizácia organizácie Mitteleuropäische Gradmessung založenej v roku 1862, ktorá bola v roku 1867 premenovaná na Europäische Gradmessung, v roku 1886 na Internationale Erdmessung a v roku 1930 získala súčasný názov. Bola jednou z piatich zakladajúcich zložiek IUGG.
2. Skratka IAG vznikla zo začiatočných písmen anglického pomenovania asociácie: International Association of Geodesy.

medzinárodná mimovládna organizácia združujúca profesijné organizácie národných členských združení v oblasti kartografie a geografických informácií s cieľom koordinovať ich činnosť v medzinárodnom kontexte

1. ICA bola založená v roku 1961. Na čele ICA je volený výkonný výbor; ICA má zriadené komisie pre jednotlivé činnosti.
2. Členom ICA od roka 1995 je aj Kartografická spoločnosť Slovenskej republiky.

Bod 3.1.58 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

medzinárodná mimovládna organizácia zameraná na rozvoj medzinárodnej spolupráce v oblasti fotogrametrie, diaľkového prieskumu a priestorových informačných systémov a ich aplikácií

Vedecké záujmy ISPRS zahŕňajú fotogrametriu, diaľkový prieskum, priestorové informačné systémy a príbuzné disciplíny ako aj aplikácie v kartografii, geodézii, vedách o Zemi a inžinierskych vedách, monitorovaní a ochrane prostredia. Ďalšie aplikácie zahŕňajú napr. priemyselný dizajn a výrobu, ochranu pamiatok a architektonických objektov, medicínu a iné.

STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009, heslo 1.9.

pozemná komunikácia zaradená do niektorej z medzinárodných cestných sústav, ktorých usporiadanie je určené medzinárodnými dohodami

§ 4a Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

realizácia Medzinárodného nebeského referenčného systému (ICRS) pomocou súradníc kvazarov

1. Kvazary sú zdroje rádiového žiarenia, ktoré sú tak enormne vzdialené, že na rozdiel od hviezd vykazujú takmer nulové vlastné pohyby. Ich presné polohy s neistotou 4 x 10^-5" sú určované metódou VLBI (Very Long Baseline Interferometry).
2. V optickej časti spektra je Medzinárodný nebeský referenčný systém ICRS reprezentovaný katalógom Hipparcos známym ako HCRF.
3. Oficiálnou skratkou pre termín Medzinárodný nebeský referenčný rámec je ICRF, čo je skratkou anglického ekvivalentu International Celestial Reference Frame.

podľa Bodu 2.15 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

konvenčný nebeský súradnicový systém so začiatkom v barycentre slnečnej sústavy, os Z smeruje do nebeského efemeridového pólu (Celestial Ephemeris Pole – CEP) v epoche J2000,0, os X smeruje do jarného bodu v epoche J2000,0 a os Y dopĺňa systém na pravouhlý pravotočivý; systém je inerciálny a v čase stabilný

1. Koncepciu a definíciu systému zabezpečuje Medzinárodná služba rotácie Zeme a referenčných systémov.
2. Oficiálnou skratkou pre termín Medzinárodný nebeský referenčný systém je ICRS, čo je skratkou anglického ekvivalentu International Celestial Reference System.
3. ICRS slúži na opis polohy a pohybu prirodzených a umelých kozmických telies.

podľa Bodu 2.14 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

realizácia systému ITRS pomocou odhadu súradníc medzinárodnej siete staníc monitorovaných pomocou kozmických a družicových techník VLBI, LLR, GPS, SLR, DORIS a ich rýchlostí, vztiahnutých k určitej časovej epoche

Oficiálnou skratkou pre termín Medzinárodný terestrický referenčný rámec je ITRF, čo je skratkou anglického ekvivalentu International Terrestrial Reference Frame.

podľa Bodu 2.13 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

konvenčný geocentrický priestorový súradnicový systém rotujúci spolu so Zemou, definovaný Medzinárodnou službou rotácie Zeme a referenčných systémov IERS pomocou 4 podmienok:
1. hmotný stred Zeme je definovaný pre celú Zem, vrátane oceánskych a atmosférických hmôt,
2. dĺžkovou jednotkou systému je meter,
3. pôvodná orientácia systému bola definovaná orientáciou referenčného systému BIH v epoche 1984.0,
4. časový vývoj orientácie systému je definovaný podmienkou nulovej rotácie siete vzhľadom k horizontálnym tektonickým pohybom celého povrchu Zeme.

Oficiálnou skratkou pre termín Medzinárodný terestrický referenčný systém je ITRS, čo je skratkou anglického ekvivalentu International Terrestrial Reference System.

podľa Bodu 2.12 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

nevhodné, použi termín doplnková vrstevnica

podľa Termínu č. 844 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

stabilizačný znak (kameň, rúrka, kopec a pod.), ktorý označuje lomové body správnej hranice, vlastníckej hranice, užívacej hranice alebo územno-technickej hranice

Podľa termínu č. 66 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978. 53 s.

osádzanie medzníkov na hranici

1. V minulosti sa medzníkovanie pomenúvalo aj termínom ohraničovanie.
2. Historický pojem; súčasť starších mapovacích technológií.

Termín č. 161 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

<v XML> súbor názvov identifikovaných odkazom na URI, ktoré sa používajú v dokumentoch XML ako názvy elementov a atribútov

Bod 3.6.11 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

kvalifikovaná osoba vykonávajúca geodetické merania v teréne

podľa Termínu č. 13 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie Geodetická základy, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

pracovná skupina na vykonávanie meračských prác

Historický pojem; v súčasnosti nahradený pojmom meračská skupina.

podľa Termínu č. 8 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie Geodetická základy, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

analógová alebo digitálna fotogrametrická kamera so známymi a stálymi prvkami vnútornej orientácie

lata z vhodného materiálu (drevo, kov alebo plast) s delením s konštantným rozostupom, čiarovým kódom alebo s koncovými cieľovými značkami

1. V súčasnosti existujú meračské laty s delením na oboch stranách, pričom na čelnej strane sú vybavené čiarovým kódom a na zadnej strane milimetrovým delením. Na zvislé postavenie pri meraní týchto lát sa používajú nasadzovacie alebo príložné kruhové libely.
2. Meračská lata môže byť vyhotovená z viacerých navzájom sa zasúvajúcich alebo spájaných kusov.

Nivelačná lata, kódová nivelačná lata, tachymetrická lata, paralaktická lata a pod.

spojnica dvoch meračských bodov, prípadne podrobných bodov, alebo voľná meračská priamka pripojená na dva takéto body alebo viac takých bodov, na ktorú sa merajú podrobné polohové body

Bod 7.10 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

najčastejšie drevená trojboká alebo štvorboká signalizačná stavba nad trigonometrickým bodom v tvare ihlana zakotvená do zeme s pripevnenými na bielo natretými doštičkami pod vrcholom, v ktorej osi je zvislá tyč slúžiaca ako cieľ pre zámery

Historický pojem; súčasť staršej, dnes už nepoužívanej technológie mapovania.

podľa Termínu č. 179 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

najčastejšie drevená štvorboká signalizačná stavba nad trigonometrickým bodom v tvare ihlana zakotvená do zeme s pripevnenými na bielo natretými doštičkami pod vrcholom, v ktorej osi je zvislá tyč slúžiaca ako cieľ pre zámery, ktorá pozostáva okrem signálnej konštrukcie aj z druhej konštrukcie tzv. zvýšeného stanoviska s podlahou pre merača a observačného stĺpa na postavenie meračského prístroja, pričom sa všetky tieto konštrukcie vzájomne nedotýkajú

Historický pojem; súčasť staršej, dnes už nepoužívanej technológie mapovania.

sieť meračských bodov budovaná na podrobné meranie, vytyčovanie a meranie posunov

Bod 6.15 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

pracovná skupina na vykonávanie meračských prác

Meračskou skupinou sa rozumie aj jedna osoba s príslušným prístrojovým vybavením.

Nivelačná skupina zložená z merača a dvoch pomocníkov.

podľa Termínu č. 8 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie Geodetická základy, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

fotografický záznam vyhotovený meračskou kamerou alebo ľubovoľnou kamerou, ktorá je po kalibrácii využiteľná na tvorbu metrických (geodetických) výstupov

podľa Bodu 1.3.2 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009 a Termínu č. 694 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

najčastejšie drevená alebo murovaná stavba na centráciu meračského prístroja nad trigonometrickým bodom v dostatočnej výške na vykonávanie zámer bez zákrytov na všetky susedné trigonometrické body, ktorá pozostáva zo signálnej konštrukcie s podlahou pre merača a zvýšeného stanoviska na postavenie meračského prístroja, pričom sa obe tieto konštrukcie vzájomne nesmú dotýkať

1. Meračská veža mohla byť aj z iného materiálu (napr. kovová konštrukcia alebo betónový pilier).
2. Historický pojem; súčasť staršej, dnes už nepoužívanej technológie mapovania.

podľa Termínu č. 192 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

značka z vhodného materiálu slúžiaca na jednoznačné označenie polohy alebo výšky bodu

Bod 5.1 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

súbor výsledkov merania ako súčasť mapového operátu a to najmä meračské náčrty, prehľady sietí, klad meračských náčrtov, zápisníky z merania, výpočtové formuláre, miestopisy bodov, zoznamy súradníc a výšok, technická správa a prípadne aj mapa

Historický pojem; súčasť staršej, dnes už nepoužívanej technológie.

Termín č. 64 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

navíjacie meradlo v tvare pásu so stupnicou o dĺžke 10 m až 50 m s milimetrovým alebo centimetrovým delením vyrobené z ocele alebo invaru

Meračské pásmo používané na geodetické činnosti má byť certifikované.

Bod 10.11 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

súbor činností za účelom zberu prevažne meraných údajov v teréne

Bod 1.19 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

súbor činností, ktorých výsledkom je meračská snímka

Bod 5.14 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

geodetický bod alebo bod ktoréhokoľvek z bodových polí alebo bod určujúceho obrazca (napr. polygónový ťah, rajón, trojuholníkový reťazec a pod.), tvoriaci podklad na ďalšie meranie

podľa Bodu 6.4 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040; Termínu č. 128 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

súčasť záznamu podrobného merania zmien obsahujúca grafické, číselné a popisné vyjadrenie výsledkov podrobného merania alebo prešetrovania slúžiaca ako podklad na zobrazenie zmien v katastrálnej mape a na vykonanie zmien v súbore popisných informácií

Bod 3.6.15 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

mapová časť operátu

1. Meračský operát v pozemkovom katastri obsahoval katastrálnu mapu a príručnú katastrálnu mapu.
2. Meračský operát v evidencii nehnuteľností obsahoval pozemkovú mapu, evidenčnú mapu a pracovnú mapu.
3. V širšom kontexte sa meračským operátom chápala aj ďalšia geodetická dokumentácia.

podľa Bodu 3.6.16 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; Termínu č. 244 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978; Zákona č. 177/1927 Sb. z. a n. o pozemkovém katastru a jeho vedení (Katastrální zákon).

pôvodné zobrazenie výsledkov miestneho prešetrovania a podrobného merania alebo fotogrametrického vyhodnotenia

Meračský originál mapy slúžil v procese tvorby analógovej mapy.

Bod 3.6.17 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

zacvičená osoba vykonávajúca pomocné práce pri geodetických meraniach v teréne

podľa Termínu č. 9 a 17 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie Geodetická základy, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

hodnota meranej veličiny a identifikácia bodu, na ktorý sa vzťahuje

podľa Termínu č. 408 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977

technický prostriedok určený na meranie, zahrňujúci (zhmotnené) miery a meracie prístroje

Dĺžkové meradlo, posuvné meradlo, sklonové meradlo na určenie sklonu, priečne meradlo, kontrolné meradlo a pod.

podľa Termínu č. 54 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977; Husár, L.: Metrológia v geodézii. Bratislava, STU, 2014.

dĺžka, ktorej hodnota je určená priamym alebo nepriamym meraním bez aplikácie fyzikálnych a matematických redukcií

podľa Termínu č. 422 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977; Termínu č. 233 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

číselné vyjadrenie meranej veličiny v príslušných jednotkách

podľa Termínu č. 222 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

<v geodézii> veličina sprostredkujúca určenie polohy, prípadne nadmorskej výšky bodu (dĺžka, uhol, prevýšenie a iné.)

podľa Termínu č. 404 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

súbor činností s cieľom určiť hodnotu veličiny v stanovených jednotkách

Určovanou veličinou je dĺžka, uhol, prevýšenie, tiažové zrýchlenie, čas, časový interval, fáza nosnej vlny a iné.

podľa Bodu 6.1 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009; Rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy a výskumu č. 2090/2002-sekr. zo 16.12.2002 v znení neskorších rozhodnutí MŠ SR vydané na základe § 50 ods. 3 zákona č. 131/2002 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

určenie dĺžky spojnice dvoch bodov

Podľa použitých prístrojov a metód určovania dĺžky rozoznávame priame meranie dĺžky, nepriame meranie dĺžky, optické meranie dĺžky, paralaktické meranie dĺžky, elektronické meranie dĺžky a iné spôsoby merania dĺžky.

podľa Termínu č. 429 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

špeciálny postup na veľmi presné meranie dĺžky spravidla 24 m dlhými invarovými drôtmi

Historický pojem; súčasť staršej, dnes už nepoužívanej technológie merania.

podľa Bodu 6.2 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

meranie dĺžky niekoľkými (obyčajne dvoma až tromi) drevenými meračskými latami vhodne upravenými na prikladanie do vodorovnej polohy za sebou

1. Na meranie sa používali drevené meračské laty dĺžky 2 m, 3 m, 4 m i 5 m.
2. Historický pojem; súčasť staršej, dnes už nepoužívanej technológie merania.

podľa Termínu č. 436 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

meranie dĺžky na hladkom a rovnom povrchu alebo na koľajniciach zisťovaním násobku (dielov) obvodu kolesa vybaveného počítadlom otočiek

Meranie dĺžky meračským kolesom sa aktuálne nepoužíva na geodetické účely. Často sa používa v dopravnom staviteľstve a pri dokumentácii nehôd.

podľa Termínu č. 435 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

meranie dĺžky meradlom vo forme pásu so stupnicou navinutom na vidlici alebo v puzdre

podľa Termínu č. 437 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

meranie vodorovnej dĺžky meračskou latou alebo pásmom v smere klesajúceho sklonu terénu

podľa Termínu č. 438 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

meranie podrobných bodov pravouhlými súradnicami (staničenie, kolmica)

podľa Termínu č. 500 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

meranie vodorovných posunov, pripadne krátkych vzdialenosti kolmých na zámernú priamku

V minulosti sa používal aj termín alignement.

podľa Bodu 13.2 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

nevhodné, použi termín výpočet výmer plôch

podľa Termínu č. 956 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

zameranie obvodu najčastejšie neprehľadného alebo neprístupného územia (les, rybník a pod.) uzavretým polygónovým ťahom alebo mnohouholníkom

Historický pojem; súčasť staršej, dnes už nepoužívanej technológie.

podľa Termínu č. 539 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

meranie smeru a dĺžky pri polárnej metóde

podľa Termínu č. 512 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

určovanie priestorových zmien polohy alebo zmien rozmeru a tvaru stavebného objektu alebo jeho časti vzhľadom na polohu alebo rozmer a tvar pri základnom alebo predchádzajúcom meraní

Bod 13.1 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

meranie uhla sklonu, prípadne výškového rozdielu a príslušnej vzdialenosti na jeho výpočet

1. Hodnota sklonu sa môže vyjadriť uhlom alebo pomerom výškového rozdielu a dĺžky.
2. Pomer výškového rozdielu a dĺžky sa vyjadruje aj v percentách alebo v promile (napr. 10 mm/m = 1 % = 10 ‰).

podľa Termínu č. 645 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

postupné a súvislé meranie osnovy smerov v jednej polohe ďalekohľadu

Pri meraní smerov v skupinách tvorí rad polovicu skupiny.

Bod 6.4 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

meracia metóda, pri ktorej sa meria osnova smerov v dvoch radoch odlišujúcich sa polohou ďalekohľadu a smerom otáčania alidády

podľa Bodu 6.5 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

stanovenie veľkosti uhla (vodorovného alebo zvislého) medzi dvomi smermi

podľa Termínu č. 305 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977

metóda podrobného merania výškopisu, pri ktorej je výška podrobných bodov rozmiestnených v profiloch určená plošnou niveláciou

Rozmiestnenie, rozostup a orientácia profilov sa volí tak, aby čo najlepšie vystihovali sklon terénu.

podľa Termínu č. 648 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

metódy, ktorými možno určiť geometrické alebo fyzikálne výšky bodov alebo značiek na objektoch

Geometrická nivelácia, trigonometrické meranie prevýšení.

podľa Termínu č. 308 a 309 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

nevhodné; použi termín meranie dĺžky

podľa Termínu č. 311 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

meranie smerového a výškového priebehu koľajnicových pásov a ďalších geometrických parametrov žeriavovej dráhy

1. Metodiku, spôsob a kvalitatívne podmienky merania žeriavovej dráhy upravujú technické predpisy.
2. Elaborát z merania žeriavovej dráhy obsahuje technickú správu a grafické znázornenie smerového a výškového priebehu koľajnicových pásov včítane všetkých číselných údajov.
3. Technická správa merania žeriavovej dráhy v závere obsahuje zhodnotenie, či žeriavová dráha spĺňa kvalitatívne podmienky uvedené v technických predpisoch.

Bod 14.4 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

meranie vybraných geometrických parametrov žeriavu za účelom kontroly vzájomnej polohy žeriavu a koľajnicových pásov, vzájomnej polohy a rozmerov charakteristických prvkov žeriavu

Metodiku, spôsob a kvalitatívne podmienky merania žeriavu upravujú technické predpisy.

Bod 14.5 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

vodorovný uhol určený meraním medzi referenčnou (počiatočnou nultou) zámerou a zámerou na meraný bod

podľa Termínu č. 405 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

rozdiel dvoch meraných smerov

podľa Termínu č. 346 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

konformné valcové zobrazenie v normálnej polohe na dotykový valec

1. Osou X Mercatorovho zobrazenia je základný poludník, ostatné poludníky sú rovnobežné a rovnako odľahlé priamky. Osou Y je rovník, ostatné rovnobežky sú s ním rovnobežné priamky; ich odľahlosť sa smerom k pólom zväčšuje, a teda aj skreslenia sa zväčšujú od rovníka smerom k pólom. Loxodróma je priamka.
2. Využíva sa v námornej a leteckej navigácii.

Bod 3.1.59 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

jednotka siahovej plošnej sústavy rovnajúca sa 1/3 katastrálneho jutra = 533,33 štvorcových siah (°)

Termín merica je pôvodne historická plošná jednotka reprezentujúca plochu, na ktorú bolo možno zasiať mericu obilia, čo bola historická objemová jednotka na sypké potraviny a obilie (približne 60 – 90 litrov).

podľa Termínu č. 150 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978.

uhol v určitom bode referenčnej plochy medzi dotyčnicami k miestnemu poludníku a ku krivke rovnobežnej so základným poludníkom

Môže byť elipsoidická meridiánová konvergencia, sférická meridiánová konvergencia a rovinná meridiánová konvergencia.

Bod 7.13 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

tmavá alebo opticky tmavšia rovinatá oblasť na povrchu Mesiaca

Moria tohto typu sa nachádzajú aj na povrchu iných vesmírnych telies.

obec, ktorá bola Národnou radou Slovenskej republiky zaradená do kategórie mesta

1. Národná rada Slovenskej republiky môže na návrh vlády vyhlásiť za mesto obec, ktorá je hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom alebo centrom cestovného ruchu, alebo kúpeľným miestom, ktorá zabezpečuje služby aj pre obyvateľov okolitých obcí, ktorá má zabezpečené dopravné spojenie s okolitými obcami, ktorá má aspoň v časti územia mestský charakter zástavby a ktorá má najmenej 5 000 obyvateľov; obec možno vyhlásiť za mesto, aj keď nespĺňa podmienku počtu obyvateľov, ak je to opodstatnené vzhľadom na splnenie ostatných predpokladov.
2. Návrh na vyhlásenie obce za mesto podáva vláda Národnej rade Slovenskej republiky na základe žiadosti obce.

podľa § 22 Zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 5/2019 Z. z.

dáta o dátach

Bod 3.5.34 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

súhrn poznatkov o kartografii týkajúcich sa teoretických, metodických, axiomatických, definičných, klasifikačných a ďalších základných problémov kartografie

Bod 3.1.60 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

metóda merania, ktorá využíva referenčnú stanicu alebo sieť referenčných staníc na určenie diferenciálnych korekcií za účelom spresnenia kódových meraní pri určovaní absolútnej polohy bodov pomocou GNSS

1. V minulosti bola metóda DGNSS označovaná ako DGPS.
2. Termín je skratkou odvodenou z Differential GNSS.

metóda mapového vyjadrenia objektov, javov a ich charakteristík na mape pomocou mapových znakov rôzneho tvaru, veľkosti, farby (a jej vlastností), vzorky a orientácie

Bod 3.3.81 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

metóda mapového vyjadrenia kvantitatívnych charakteristík javu na mape pomocou systému čiar rovnakých hodnôt

Bod 3.3.82 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

metóda mapového vyjadrenia absolútnych kvantitatívnych charakteristík objektov a javov na mape pomocou diagramových (gradovaných) znakov

Kartodiagramy sa rozlišujú podľa lokalizácie diagramových znakov do bodov, čiar alebo areálov a podľa druhu diagramových znakov na jednoduché, sumárne, štruktúrne, zložené a iné.

Bod 3.3.83 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

teoretický a praktický spôsob vytvorenia odrazu reálneho priestorového systému v modeli mapy s využitím princípov zjednodušovania, výberu a vzájomného zosúladenia jeho jednotlivých častí

Bod 3.1.61 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

metóda mapového vyjadrenia relatívnych kvantitatívnych charakteristík (podielov, indexov a pod.) v areáloch mapy pomocou vlastností farby alebo grafických vzoriek a ich textúr, pričom tieto charakteristiky sú vypočítané ako podiely z plochy každého príslušného areálu

Bod 3.3.84 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

pripájacie a usmerňovacie meranie založené na meraní vodorovných a zenitových uhlov teodolitom

1. Teodolit je nutné vybaviť lomeným okulárom.
2. Pri aplikácii metódy sa vykoná meranie na viacerých bodoch v šachte (obvykle 3 a viac). Priemet zvislíc sa určí regresnou analýzou z nadbytočného počtu meraní.
3. Metóda bola aplikovaná pri výstavbe podmorského železničného tunela (Euro Tunnel) pod La Manche a ďalších.

jedna z metód družicovej geodézie, pri ktorej sa pomocou pulzného lasera meria vzdialenosť umelej družice Zeme od pozorovacej stanice umiestnenej na povrchu Zeme

jedna z metód družicovej geodézie, pri ktorej sa pomocou pulzného lasera meria vzdialenosť odrazového hranola umiestneného na povrchu Mesiaca od pozorovacej stanice umiestnenej na povrchu Zeme

spôsob grafického vyjadrenia objektov, javov a ich charakteristík na mapách

Metóda figurálnych znakov, metóda čiarových znakov, bodková metóda, diagramová metóda, metóda tieňovania a iné.

Bod 3.3.85 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

metóda podrobného merania polohopisu, pri ktorej sa na zaistenom papieri pripevnenom na meračskom stole vyznačujú priamo na stanovisku v teréne predmety merania

1. Metóda meračského stola je zastaraná technológia podrobného merania; v súčasnosti sa využíva zväčša na didaktické účely.
2. Ďalším synonymom termínu metóda meračského stola je termín stolová tachymetria.

Bod 3.5.17 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa Termínu č. 660 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

spôsob určenia číselnej hodnoty fyzikálnej veličiny

Ortogonálna metóda, polárna metóda, metóda RTK.

Termín č. 329 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie GEODETICKÉ ZÁKLADY, 1. vydanie, vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

pozri dokument "Termíny so vzorcami"

spôsob podrobného merania polohopisu, prípadne aj výškopisu

Metóda podrobného merania sa volí podľa požadovanej presnosti výsledkov mapovania, mierky mapy a typu územia, vždy však s prihliadnutím na najvyššiu hospodárnosť.

Bod 3.5.18 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

kinematická metóda merania pomocou GNSS v reálnom čase, ktorá vyžaduje referenčnú stanicu a rover, medzi ktorými musí existovať komunikačný kanál na prenos meraných údajov

1. Rover musí byť vybavený softvérom na spracovanie fázových meraní, na základe ktorých je ihneď po inicializácii schopný z prijatých a z vlastných satelitných observácií vytvárať diferencie a počítať relatívnu polohu vzhľadom na referenčnú stanicu.
2. Termín je skratkou odvodenou z Real Time Kinematic.

kinematická metóda merania pomocou GNSS v reálnom čase, ktorá vyžaduje rover a sieť permanentných referenčných staníc, odosielajúcich v reálnom čase svoje observácie do riadiaceho centra, kde sú spracované softvérom, ktorý generuje korekcie sieťového riešenia vysielané používateľom pripojeným cez prístupový bod (mountpoint) castra NTRIP

1. Existuje niekoľko konceptov metódy RTN ako napríklad MAC, FKP, VRS a i.
2. Termín je skratkou odvodenou z Real Time Network.
3. V odbornej literatúre sa vyskytuje aj označenie Network RTK alebo NRTK.

metóda mapového vyjadrenia terénu na mape pomocou sklonových (Lehmannových) alebo tieňových šráf

Bod 3.3.86 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

metóda mapového vyjadrenia ortogonálneho obrazu terénu na mape rozlíšením osvetlených a zatienených miest

Metóda tieňovania slúži na vytváranie priestorového vnemu (plasticity) reliéfu na mape.

Bod 3.3.87 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

<v rezorte geodézie kartografie a katastra> interný normatívny akt, ktorý v porovnaní so smernicou podrobnejšie upravuje, vysvetľuje a špecifikuje určitú oblasť úpravy činnosti v pôsobnosti Úradu geodézie, kartografie a katastra SR a spôsoby realizácie pracovných úloh

Bod 3.1.25 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; Čl. 8 (prvý) Smernice Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky o príprave, zverejňovaní a evidencii interných normatívnych aktov, bez čísla, s účinnosťou od 1. decembra 2011.

1. súbor činností a vedomostí, ktoré súvisia s meraním; zahŕňa teoretické a praktické aspekty vzťahujúce sa na meranie bez ohľadu na ich úroveň presnosti,
2. vedný a technický odbor

1. Metrológia sa delí obvykle na teoretickú metrológiu (teória merania), legálnu metrológiu (súvisiacu s právnymi predpismi, normami a inými technickými predpismi metrologického charakteru) a praktickú metrológiu (súvisiacu s problematikou bežných meraní v praxi).
2. Metrológia je definovaná základnými subjektami a činnosťami súvisiacimi s meraním (meracími jednotkami fyzikálnych a technických veličín, meradlami, metódami merania, subjektmi merania, meraním a stanovovaním základných fyzikálnych konštánt).
3. Ústredný orgán štátnej správy pre oblasť metrológie v SR je Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR (ÚNMS SR).

podľa Rozhodnutia Ministerstva školstva, vedy a výskumu č. 2090/2002-sekr. zo 16.12.2002 v znení neskorších rozhodnutí MŠ SR vydané na základe § 50 ods. 3 zákona č. 131/2002 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

meraný dĺžkový údaj

Historický pojem; v podobe jednoslovného termínu sa dnes už nepoužíva.

podľa Termínu č. 441 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

zhodnotenie alebo vyčíslenie kvality dát

Percento správnych hodnôt atribútov.

podľa Bodu 3.5.35 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

grafické vysvetlenie kvantity zobrazovanej veličiny (napr. počtu obyvateľov) pomocou gradovaných veľkostí znakov

Mierka diagramových (gradovaných) znakov môže byť kontinuálna alebo intervalová.

Bod 3.2.60 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

pomer dĺžky na glóbuse k identickej dĺžke na referenčnej ploche na povrchu zobrazovaného telesa (Zeme, Mesiaca a pod.)

Bod 3.2.61 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

pomer vzdialenosti dvoch bodov na meračskej snímke k zodpovedajúcej vzdialenosti v skutočnosti alebo pomer hlavnej vzdialenosti a relatívnej výšky letu

Mierka leteckej meračskej snímky je vzhľadom na sklon snímky voči referenčnej rovine a vzhľadom na premenlivú výšku terénu určená iba približnou hodnotou.

podľa STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009, heslo 1.3.7.

mierka, v ktorej sa vyhotovuje mapa (resp. mapové dielo)

Mierka mapovania sa volí s ohľadom na cieľ mapovania, požadovanú presnosť mapovania, rozsah mapovaného územia a spôsob tvorby mapy.

Bod 3.2.62 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

pomer neskreslenej dĺžky na mape k zodpovedajúcej dĺžke v skutočnosti

Mierka mapy sa označuje 1 : M.

podľa Bodu 3.2.63 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

pomer dĺžky meranej na stereoskopickom modeli ku skutočnej dĺžke vypočítanej z geodetických súradníc

podľa Termínu č. 682 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

číselný údaj určujúci, koľko dĺžkových jednotiek zobrazovanej skutočnosti (napr. zemského povrchu) zodpovedá jednej jednotke dĺžky na mape

Mierkové číslo sa označuje M (napr. 25 000).

Bod 3.2.64 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

prevrátená hodnota snímkovej mierky

postupnosť mierok mapového diela, súboru (série) máp

Mierkový rad topografických máp: 1 : 10 000, 1 : 25 000, 1 : 50 000, 1 : 100 000, 1 : 200 000, 1 : 500 000, 1 : 1 000 000.

Bod 3.2.65 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

všeobecne prístupná a užívaná ulica, parkovisko vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvo, ktoré slúži miestnej doprave a je zaradené do siete miestnych komunikácií

Siete miestnych komunikácií sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu.

§ 4b Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

1. prvá etapa obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním spočívajúca v komisionálnom zisťovaní priebehu hraníc (v oblasti katastra nehnuteľností)
2. zisťovanie priebehu hraníc, atribútov a existencie predmetov (objektov a javov) v príslušnom geografickom informačnom systéme (v oblasti GIS-ov)

1. Cieľom miestneho prešetrovania v oblasti katastra nehnuteľností je preveriť súlad priebehu hraníc s právnym stavom a trvalé označenie lomových bodov týchto hraníc.
2. Predmetom miestneho prešetrovania v oblasti katastra nehnuteľností je zisťovanie hraníc územno-správnych jednotiek, hraníc katastrálnych území, hraníc pozemkov vymedzených právami k nehnuteľnostiam, hraníc druhov pozemku, hraníc chránených skutočností a ich ochranných pásem a pôdorysov stavieb.
3. Predmetom miestneho prešetrovania v oblasti GIS-ov je preverovanie objektov definovaných katalógom predmetného GIS, ktorý určí jeho rozsah.

podľa Bodu 3.4.15 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

priesečnica zvislej roviny preloženej stredom deklinačnej magnetky s plochou aproximujúcou povrch zemského telesa a prechádzajúca daným miestom

Miestny magnetický meridián je premenlivý s časom.

podľa Termínu č. 304 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p. Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

súradnicový systém, ktorého osi, orientácia a začiatok sú volené tak, aby vyhovovali na výkon geodetických a kartografických činností na území menšieho rozsahu

Bod 6.1.2 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

dokument vyhotovený v rámci pozemkových úprav ako podklad na všeobecné zásady funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav

podľa Bodu 3.3.11 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností a mapovania. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; Bodu 3.13 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

výškový systém, ktorého nulová plocha je volená tak, aby vyhovovala na výškové meranie na území menšieho rozsahu

Bod 6.1.3 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

identifikátor, ktorý vyjadroval v písomnom operáte evidencie nehnuteľností vzťah územnej príslušnosti pozemku k sídlu jeho užívateľa

podľa Termínu č. 116 Slovník geodetickej a kartografickej terminológie. Evidencia nehnuteľností. Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave. Bratislava, 1978. 53 s.

súčasť geodetických údajov, podklad na vyhľadanie geodetického bodu v prírode

Bod 6.6.2 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.

údaje umiestené mimo mapového poľa a mimo mapového rámu

Bod 3.2.66 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

kartografické zobrazenie, v ktorom sa rovnobežkové pásy referenčnej plochy zobrazujú na samostatné kužeľové zobrazovacie plášte

Bod 3.1.62 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

kartografické zobrazenie, v ktorom sa polia (sférické štvoruholníky) zemepisnej siete zobrazujú tak, že vytvárajú mnohosten (polyéder)

Bod 3.1.63 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

identifikovateľný súbor dát

1. Princípy, ktoré sa aplikujú na množinu dát, môžu sa aplikovať aj na série množín dát a ich zoskupenia.
2. Množinou dát môže byť menší súbor dát so spoločným výskytom a typom objektov, ktorý je fyzicky umiestnený vo väčšej množine dát. Teoreticky môže byť množina dát taká malá, ako je individuálny objekt alebo atribút objektu obsiahnutý vo väčšej množine.

Bod 3.5.36 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

trvale zamokrené územie s hladinou podzemnej vody pri povrchu alebo na povrchu pôdy vznikajúce v depresiách terénu okolo jazier, riek a morí

podľa S. 373 a 440. ČINČURA, Jozef a kolektív: Encyklopédia Zeme, Obzor, Bratislava, 1983. 720 s. 65-039-83 a 737-21-85/7.

špecifikácia informácie vyžadovaná na spôsob združenia dát

Bod 3.5.37 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

súbor geopotenciálnych (dynamických, Stokesových) koeficientov, ktoré sa použijú na vyjadrenie gravitačného potenciálu pomocou rozvoja do radu sférických harmonických funkcií

Určený gravitačný potenciál spolu s odstredivým potenciálom definuje tiažový potenciál na geoide.

Bod 8.19 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

priestorové súradnice bodu v modelovom súradnicovom systéme, ktoré sa získajú meraním na stereoskopickom modeli alebo určia analyticky zo snímkových súradníc

podľa STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009, heslo 1.3.11.

rozdiel medzi polohou stavebného prvku (konštrukcie) dosiahnutou pri montáži a vytýčenou polohou (vytyčovacou značkou)

Bod 15.7 STN 73 0401-1 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 1: Terminológia geodetických základov a inžinierskej geodézie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009.

výsledok montáže mapového podkladu lícovaného na body alebo na čiary konštrukčného listu

Montážny list mapy slúžil v procese tvorby analógovej mapy.

Bod 3.2.67 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

časť svetového oceánu s ohraničenou hlbokomorskou oblasťou a s veľkým podielom šelfu

Rozoznávame okrajové moria a vnútorné moria.

Termín č. 404, s. 132. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991. 313 s

interpolácia vrstevníc, pri ktorej sa priama spojnica interpolovaných výškových bodov nahrádza krivkou s plynule sa meniacou krivosťou

podľa Termínu č. 825 Slovníka geodetickej a kartografickej terminológie MAPOVANIE, 1. vydanie. Vydala Slovenská kartografia, n. p., Bratislava pre Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave, 1977.

prístupový bod v castri NTRIP, cez ktorý sa pripájajú používatelia (klienti NTRIP) k službe poskytujúcej korekcie na meranie metódami GNSS v reálnom čase

sieť zložená z dvoch alebo viacerých množín kriviek, v ktorej prvky každej množiny pretínajú prvky ostatných množín podľa zvoleného algoritmu

1. Krivky rozdeľujú priestor na bunky mriežky.
2. Bod nachádzajúci sa na priesečníku dvoch alebo viacerých kriviek v mriežke sa nazýva bod mriežky.

Bod 3.5.38 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024; podľa ISO 19123: Geografická informácia - Schéma geometrie a funkcií povrchov.

postupnosť dvoch alebo viacerých čísel určujúcich polohu s ohľadom na ich umiestnenie v mriežke

Bod 3.5.39 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, 2024.

riečne rameno, ktoré je z oboch koncov prirodzeným vývojom uzavreté a teda voda v ňom neprúdi; môže byť ale nemusí byť napájané podzemnou vodou

podľa Termínu č. 431, s. 140. Mezinárodní slovník geografických termínů užívaných na obecněgeografických mapách. Geografické názvoslovné seznamy OSN – ČSFR. Český úřad geodetický a kartografický a Slovenský úrad geodézie a kartografie, Praha – Bratislava, 1991. 313 s.

snímka vytvorená viacerými snímačmi vo viacerých (obvykle v 4 až 10-ich) presne vymedzených úzkych spektrálnych pásmach

Typickým príkladom multispektrálnej snímky je snímka zložená zo spektrálnych pásiem RGB a NIR.

podľa Bodu 1.3.5 STN 73 0401-2 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 2: Terminológia katastra nehnuteľností, mapovania a fotogrametrie, Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040; Bodu 13.3.3 STN 73 0401-3 Terminológia v geodézii a kartografii. Časť 3: Terminológia kartografie a geografických informačných systémov. Slovenský ústav technickej normalizácie, 2009. ICS 01.040.07; 07.040.