FOTOGRAMETRICKÝ ZBER ÚDAJOV

Nástrojmi digitálnej fotogrametrie určujeme tvar, rozmer, polohu a viditeľné atribúty objektov zemského povrchu zobrazených na snímkach. Priestorové údaje získané fotogrametrickým zberom sa ďalej využívajú na budovanie Základnej bázy údajov pre geografické informačné systémy (ZB GIS) a tvorbu digitálneho modelu reliéfu (DMR).

Vstupným podkladom na zber priestorových údajov polohopisu a digitálneho modelu reliéfu je letecká meračská snímka (LMS), ktorá je výsledkom leteckého snímkovania. Letecké snímkovanie sa vykonáva v pásoch s prekrytom snímok 60% a medzi pásmi minimálne 15%, bežne i viac cca 30–40%. Toto prekrytie je potrebné na vzájomné previazanie fotografií v aerotriangulácii a na zabezpečenie stereovnemu. Letecké snímky sa zvyčajne zhotovujú v páse s počtom 200 až 400 snímok na film šírky 23 cm. Súčasťou leteckej snímky sú rámové a mimorámové údaje, ktoré bližšie určujú parametre snímky. V súčasnom období sa hlavne z finančných dôvodov využívajú výsledky analógového snímkovania, ale letecká snímacia technika už pokročila od analógového k digitálnemu snímkovaniu.

GKÚ zabezpečuje prvotný zber údajov pre ZB GIS na troch pracoviskách v Bratislave, Žiline a v Prešove. Zároveň sú na pracoviskách zriadené skupiny, ktoré zabezpečujú tematické terénne mapovanie a zber atribútov objektov. V blízkej budúcnosti plánujeme spracovanie ortofotomapy ako ďalšieho produktu z leteckých meračských snímok. Pred samotným zberom údajov sa vykonávajú prípravné práce, ktoré pozostávajú z naskenovania leteckých meračských snímok a výpočtu aerotriangulácie.

Skenovanie LMS na zariadení PhotoScan2002
Photoscan2002 je kvalitné zariadenie s vysokou rozlišovacou úrovňou určené na skenovanie transparentnej predlohy s rozmerom 230 x 230 mm. Maximálna rozlišovacia úroveň sa dosahuje pri minimálnom rozmere pixla 7 mikrometrov, čo predstavuje rozlíšenie cca 3628 dpi. Rozmer pixla je nastaviteľný v krokoch 7, 14, 21, 28, 56, 112 a 224 mikrometrov (3600, 1800, 1200, 900, 450, 220, 110 DPI). Skenovacími predlohami môžu byť čiernobiele alebo farebné negatívy, diapozitívy, jednotlivé snímky, ako aj filmové rolky. Výstupný formát naskenovanej snímky je cmp, cot alebo tif.

Automatická aerotriangulácia (AAT)
Automatickou aerotrianguláciou zabezpečíme orientáciu bloku LMS do skutočných súradníc JTSK/03. Celý proces tvoria tri základné činnosti, vnútorná orientácia snímky, relatívna orientácia a absolútna orientácia. Vstupnými údajmi sú letecké meračské snímky (LMS) v digitálnom tvare, kalibračný protokol leteckej meračskej komory, súradnice projekčných centier-stredov LMS, súradnice vlícovacích bodov v pravouhlom súradnicovom systéme JTSK/03. Súradnice vlícovacích bodov je možné získať buď zameraním signalizovaných bodov pred náletom, alebo dodatočným zameraním vybraných  bodov po nálete, čo je však rádovo 2-3x nepresnejšie. Signalizované body sa pred náletom  vyznačia v teréne bielym krížom, prípadne tromi čiarami pomocou bielej plastovej fólie alebo farbou na spevnenom povrchu komunikácií.

1. Vnútorná orientácia snímky
Vnútorná orientácia snímky eliminuje nepresnosti kamery, deformáciu filmu a nepresnosti skenera. Na orientáciu sa využijú rámové údaje. Jednotlivým rámovým značkám sa priradí správne poradie podľa kalibračného protokolu kamery.

2. Relatívna orientácia
 
Určuje vzájomnú polohu dvojice leteckých snímok bez väzby voči priestoru. Pre výslednú orientáciu je potrebná veľká presnosť operátora a využívanie jasne identifikovateľných bodov na teréne. Na takto zorientovanej dvojici už vidíme údaje stereoskopicky (priestorovo). Neumožňuje však mapovanie.

3. Absolútna orientácia

Na orientáciu dvojice leteckých snímok potrebujeme poznať v teréne minimálne tri body. (aspoň dva 3D a jeden so známou výškou Z). Body musia byť v stereoskopickom prekryte a čo možno najviac na okraji snímky. Po zorientovaní je možné v danej dvojici snímok vykonať 3D vektorizáciu.
Ukážka po absolútnej orientácii, letecké snímky sú zorientované

Zber priestorových vektorových údajov 3D polohopisu
Po ukončení prípravných prác, vykonaní AAT a následnej kontroly sa vykonáva zber priestorových údajov polohopisu a digitálneho modelu reliéfu. Východiskovým materiálom na zber je Katalóg objektov (KO) Základnej bázy geografického informačného systému (KO ZBGIS). Zbierajú sa údaje o objektoch, ktoré sú jednoznačne viditeľné a identifikovateľné na LMS. Po ukončení vektorizácie nasleduje kontrola údajov a príprava projektov na miestne prešetrovanie v teréne.

Ukážka zberu objektov polohopisu

Ukážky zberu údajov pre tvorbu DMR

Naspäť hore

TVORBA A SPRÁVA GEODATABÁZY

Základná báza údajov pre geografické informačné systémy

Účelom budovania ZB GIS je vytvorenie základu relevantných informácií o území Slovenskej republiky (SR) v systéme umožňujúcom ich uchovávanie, aktualizáciu, manipuláciu, analýzy a zobrazovanie.

ZB GIS sa skladá z digitálneho modelu reliéfu (DMR), 3D vektorovej štruktúry topografických objektov a digitálnej spojitej ortofotomozaiky.

ZB GIS je priestorovou objektovo orientovanou bázou údajov, ktorá je súčasťou národnej infraštruktúry priestorových informácií a súčasťou štátneho informačného systému. Vytvára základ pre tvorbu tematických nadstavbových geografických informačných systémov a taktiež základ pre tvorbu štátnych základných a štátnych tematických mapových diel.

Tvorba ZB GIS sa v SR uskutočňuje podľa schválenej Koncepcie tvorby, aktualizácie a správy ZB GIS na roky 2006 - 2010  a na legislatívnom pozadí zákona NR SR č.215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov. ZB GIS je priestorovou databázou budovanou v súradnicovom systéme ETRS 89 a EVRS 2000 (Európsky terestrický a vertikálny referenčný systém).

Obsahom priestorovej databázy sú hmotné a nehmotné objekty reálneho sveta spolu s ich kvalitatívnymi informáciami vymedzenými Katalógom tried objektov KTO ZB GIS 10/2008 © ÚGKK SR a © TOPÚ BB.

V súčasnosti sú vstupnými údajmi pre ZB GIS prevažne údaje digitálnej fotogrametrie, ktoré sú v ďalšom procese spracovávané do geodatabázy v GIS prostredí. Následne prebiehajú topologické a logické kontroly. Pripravujú sa projekty pre miestne šetrenie. Terénnym šetrením sa porovnávajú fotogrametricky vyhodnotené údaje so skutočnosťou v teréne, kontrolujú a dopĺňajú atribúty objektov, domerajú sa chýbajúce objekty. Následne sa údaje integrujú a kontrolujú v geodatabáze.

Ukážky 3D údajov v ZB GIS:

TVORBA A AKTUALIZÁCIA ŠTÁTNEHO MAPOVÉHO DIELA 

Táto časť sa pripravuje ...
Naspäť hore

ŠTANDARDIZÁCIA GEOGRAFICKÉHO NÁZVOSLOVIA

Štandardizácia geografického názvoslovia sa uskutočňuje podľa schválenej koncepcie  rozvoja štandardizácie geografického názvoslovia v Slovenskej republike na roky 2006-2010.

Štandardizované geografické názvoslovie si môžete zobraziť na Geoportáli.

Systematická štandardizácia geografického názvoslovia v podmienkach Slovenskej republiky sa začala zriadením názvoslovnej komisie roku 1970. Výkonným orgánom komisie, ktorej dnešný názov je Názvoslovná komisia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (NK ÚGKK SR), je sekretariát NK ÚGKK SR, ktorý je od roku 1991 začlenený do Geodetického a kartografického ústavu Bratislava a od roku 2000 súčasťou odboru ZB GIS. Sekretariát pripravuje všetky materiály a podklady na rokovania komisie. Geografické názvy sa štandardizujú podľa zásad uvedených v Inštrukcii na štandardizáciu geografického názvoslovia.

Význam a dosah činnosti názvoslovnej komisie je nadrezortný, čo potvrdilo aj prijatie zákona NR SR č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení zákona NR SR č. 423/2003 Z. z., ktorý stanovuje všeobecnú záväznosť štandardizovaných geografických názvov pre vydavateľov kartografických diel, pre používanie v tlači a iných prostriedkoch masovej komunikácie a v úradnej činnosti štátnych orgánov a obcí.

Práca Názvoslovnej komisie ÚGKK SR je rozdelená do dvoch sekcií :

Prvou významnou úlohou názvoslovnej komisie bola štandardizácia názvoslovia Základnej mapy Slovenskej republiky v mierke 1:50 000 (ZM50). V rokoch 1972 – 1974 sa štandardizovalo asi 19 000 názvov, čím sa vytvoril prvý kompletný súbor geografických názvov z územia Slovenskej republiky.

Z územia mimo Slovenskej republiky sa v prvých rokoch existencie komisie štandardizovali vžité slovenské názvy štátov a krajín sveta, názvy miest, riek a vodných plôch sveta, útvarov horizontálneho i  vertikálneho členenia zemského povrchu a nakoniec aj slovenské názvy mimozemských objektov. Štandardizované názvy geografických objektov z územia Slovenskej republiky i zo sveta boli v rokoch 1974 – 1979 vydané v dvanástich publikáciách edície Kartografické informácie.

V rokoch 1972 – 1985 sa štandardizovalo názvoslovie Základnej mapy Slovenskej republiky v mierke 1:10 000 (ZM10) v počte asi 68 000, ktoré bolo postupne v rokoch 1983 – 1998 zverejnené aj s aktualizovanými vydaniami spolu v štyridsiatichštyroch publikáciách edície Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky (v rokoch 1983 – 1992 OSN-ČSSR resp. OSN-ČSFR).

Z územia mimo Slovenskej republiky sa spracoval nový zoznam slovenských vžitých názvov štátov a súhrnný zoznam slovenských vžitých názvov (exoným) ostatných geografických objektov zverejnených v rokoch 1982 – 2000 spolu s aktualizovanými vydaniami v šiestich publikáciách tejto edície.

Kartografickej tvorbe, školstvu, vydavateľstvám, tlači i ostatným masovokomunikačným prostriedkom sa takto poskytli zoznamy všetkých geografických názvov používaných v ZM50 a ZM10 a všetkých používaných exoným geografických objektov celého sveta.

Naspäť hore